na Blog.cz

V predošlej časti - sa naša intergalaktická zlodejka na úteku dostane do rúk početnej armády istej vojenskej organizácie.

"Ann-Irra, ja som to myslel vážne. Odíď."
"Nie."
"Ja to urobím." Android kývol hlavou smerom k ostreľovačom.
"Nie, neurobíš." Povedala sebavedome čiernovláska a vzpriamila sa.
Pobavene sa mu jasne zablyslo v očiach keď sa vztýčil v plnej výške dva a pol metra."A to si už prečo myslíš?"
Acklessová hrdo vyvrátila hlavu na hor a s tým najkrajším, najširším a naj strach-naháňajúcejším úsmevom povedala: "Pretože ti pomôžem."

Dazirus prekvapením ustúpil o krok dozadu. "Čože?"

"Na začiatku si povedal že máš pre mňa zákazku, nie? No tak ja to beriem." Čiernovláska pokrčila ramenami a akoby sa tým všetko vyjasnilo, sadla si obkročmo na jednu zo stoličiek okolo premietacieho stola."Takže, aké sú rozkazy?"
Skôr ako mohol Commandér adekvátne zareagovať, dvere do miestnosti sa roztvorili - na stotinu sekundy ktorá odrátala päť minút od ich "vzdialenia sa", vpochodovala dnu tunajšia vrchnosť. "Je všetko v poriadku pane?" Zaskuvíňal hrdzavý šrot na čele sprievodu.

Dazirus mu neodpovedal, len ďalej pozoroval usmievajúce sa stvorenie pred ním a hlavou mu hmýrili tie najbláznivejšie teórie pre nečakanú zmenu Acklessovej stanoviska. Až keď Amalcar po tretí krát zakašľal aby na seba upriamil pozornosť, veliaci dôstojník odtrhol od zlodejky zrak a kývol prítomným, aby sa usadili na miesta. Načo zbytočne špekulovať, nech to povie sama. "Nie Marco, nič nie je ani zďaleka v poriadku. Ale vďala slečne An Irra môžeme dúfať, že čoskoro bude."Posadil sa do vyditeľne pohodlnejšieho kresla ako boli ostatné železné stoličky a opäť spustil premietanie.
Prvých pár minút videa bolo venovaných veľkej a škaredej tváry Winna, ktorý Acklessovej výzorom ako aj správaním neuveriteľne pripomínal vzdialeného bratranca z boh vie koľkého matkinho kolena. Veľmi vášnivo prednášal o moci jeho vojenského Klanu nazývaného NULA, o hlúposti a naivite vládnuceho klanu Silver Remmnairs na ktorého území Winn prosperuje a vskutku veľmi presvedčivo rozprával o budúcnosti, v ktorej uzurpuje vládu tunajšieho neschopného miestodržiteľa do svojích rúk a v ktorej prisahá krutú smrť všetkým biednym červom, ktorí sa mu postavia do cesty. Ako správny rečník sa na konci prejavu nezabudne zdvorilo ukloniť a ako čerešničku na torte nechá adresáta jeho správy pokochať sa mučením veľmi dobre stvaného ľudského blondiačika.
"Au." Precítene potiahla nosom keď kino skončí a v miestnosti sa opäť rozsvieti. "To muselo bolieť."

Ozvalo sa zborové bzzzz keď všedci prítomný ako jeden otočili hlavy jej smerom. Zlodejka si ich pobúrenie nevšímala, sústredila sa len na jeden extra dlhý, neveriaci pohľad venovaný Dazirusovy. "To si robíte srandu nie? Je to Winn." Preruší trápne ticho a rozhodí rukami. "Pre všetko čo mi je na tomto svete drahé, vy si naozaj neviete poradiť s bandov opíc které majú dôvtip a šarm nemeckého ovčiaka po transplantácii lebky?"
Nakoľko Androidi už od začiatku nesúhlasili s jej prítomnosťou,teraz mali naozaj namále. Už na prvý pohľad bolo jasné, že keby mohli, najradšej zo svojich útrob vytiahli skryté valčeky na cesto a omlátili jej ich o hlavu. V tú chvíľu, keď stroje zvažovali či tak predsa len neurobia, sa inciatívy chytil škripot, ktorý Acklessová už raz určite počula. "Commandér, môže nám láskavo vysvetliť čo tu robí ona?" Amalcar? Typovala v duchu Nereira. Jej tvdrenie sa potvrdilo, keď stroj s menovkou dotyčného parchanta vyskočil na nohy a osočujúco na ňu ukázal prstom.
Dazirus sa pomali, efektne postavil, založil si ruky za chrbát a takmer o dve hlavy menší Druhý dôstojník sa pod jeho pohľadom posadil naspät na zadok. "Slečna An Irra tu je preto, aby zozbierala všetky potrebné informácie na záchranu pána Whita." Predniesol a s autoritou, ktorá už v zárodku udusila všetky pokusy prítomných o odpor. Wow. Tak toto je veľký šéf, s veľkým V na začaitku. Uzanala mu Acklessová.
A prerušila desať sekúnd dramatického ticha. "White, to je ten človek?"
"Áno. TO je náš vyjednávač." Commandér prikývne a zatiaľčo ďalej rozpráva, hrá sa na paneli nástrojov. Jeho slová tak zároveň sprevádzajú rôzne plány, náčrty, fotografie a videá. "NULA okupuje systéme Fathar už od nepamäti. Winnovia a iná, menejinteligentá zberba sa ukrývajú v provizórnych základniach vybudovaných v útrobách asteroidov celé tisícročia, a doposiaľ s nimi neboli žiadne problémy. Sem tam prepadli zatúlanú loď čím značne znížili svoju populáciu, no inak náš klan pod ktorého Fathar podliha neregistroval žiadne pochybné aktivity. Až kým tu pred pár storočiami nenacupkala Cirkev v snahe "povzniesť" tieto úbohé tvory na vyššiu rovinu bytia. Spravodlivý ktorý tu začali hlásať Sväté slovo zmanipulovali prebývajúcu chátru tak, že nakoľko to u tejto rasy nebýva zvykom, začala sa zoskupovať do čoraz väčších spoločenstiev. Tie postupne prerastali v národy a koncom minulého mesiaca dokonca dosahli stavu Ríše. Ríše, ktorá sa chce osamostatniť od vlády Silver Remnairs."
Na obrazovke sa rozprestrela podrobná mapa so zaznačenými dráhami kusov kedysi-planét s červenými číselkami znázorňujúcimi počet obyvateľov. Acklessová prekvapene treštila oči na "hlavné mesto" v asteroide ktorý SR práve obliehala a ktoré čítalo viac ako dva a pol milióna živoččíchov "Na nízkej úrovni bytia."
"Ja som to hovorila! Tá vaša svätá Cirkev nie sú nič iné ako manipulatívne mrchy ktorých cieľom je ovládnuť svet." Zamračila sa, keď jej týmto poznatkom došla závážnosť situácie. "Ale nie, nikdy ma nik nepočúval. Na, tu to máte. Nenápadné formovanie odbojov, ktoré narušia celú zaužívanú štruktúru Republiky." Prítomnosť Spravodlivých mení celú situáciu. Winn alebo obyčajná dážďovka, pod mocov kúzel tých bláznov v bielych habitoch sa z nich veľmi rýchlo stanú profesionálny zabijaci. Síce len zo štipkou múdrosti, no aj tá stačí na to, aby dokázali plniť rozkazy. Veľmi veľmi VEĽMI škaredé rozkazy.
"Vieš o tom niečo?" Dazirusovy sa pri jej slovách v oku zableskne nádej. Acklessová pokrúti hlavou.
"Nie veľa. Povedzme len, že mám známeho, ktorý mal tú česť byť osvietený."
Androidova nádej tým síce trochu pohasne, no aj tak si už ostáva na čistom, že robí správnu vec. Že Torea, hoci zlodejka no profesionálka o ktorej niet pochýb, je tá správna voľba, ktorá mu môže pomôcť. "V tom prípade si asi vieš predstaviť, čo z toho pre nás vyplýva."
Nereira vážne prikývne. "To teda. Ako ďaleko sú teda na stupni vývoja?"
"Neviem podľa čoho to rátaš, ale keď prezradím, že celé okolie nainfikovali výrusom, smrteľným pre všetkých Gethov v dosahu niekoľko kilometrov -a je jedno či sme v skafandoch a s plazmovou ochranou, to niečo sa prebije cez všetko-, snáď si utvoríš dostatočnú predstavu." Acklessová vzdychne. Fajn, deväťdesiat percent vojenských síl Silver remmnairs teda odpadá. Zvyšných desať sú troje - to tiež nie je žiadna výhra.

"Majú dokonalé vojenské vybavenie - od streľných zbraní cez obranné mechanizmi až po samotnú výstroj jednotlivca. Možno sú hlúpy a neorganizovaný, ale gombíky stláčať vedia s neuveriteľnou presnosťou...."
Commandér takto pokračuje ďalej ešte niekoľko minút. Oboznamuje Nereiru s doterajšími výsledkami bojov, ukazuje posledné správy od zvedov, plánuje novú taktiku. Čiernovláska si všetky poskytnuté informácie podrobne vrívala do pamäti.
Dazirus mal v pláne plnou silou SR zaútočiť na severný pól asteroidu - čím by odlákal ich pozornosť a maskovaná Acklessová by sa v Yantalcarione cez priekopu v juhovýchodnej časti dostala do vnúra. Vyhodiť do vzduchu pár kilomertov masy kamenia a prebúrať sa tak do dostačujúcej hĺbky pre ďalší postup -nájsť a zachrániť pána Whitea-, by vraj nemal byť veľký problém. Vraj. Dazirus to označil ako: "Dokonalé v svojej jednoduchosti," ale Acklessová s ním nesúhlasila. Na jej vkus to bolo až príliš jednorázové, v prípade neúspechu alebo komplikácii nemala možnoť na voľné manévrovanie.
Po niekoľkohodinovom brífingu keď bolo za pomoci ostatných akože mysliacich šrotov už všetko naplánované do kvázy tých najmenších podrobností, Dazirus zasadnutie konečne ukončil slovami: "... takže o štyri hodiny začíname."
Na to sa veľactené osadenstvo miestnosti hromadne, na čele s Acklessovou pobralo plniť rozkazy.
Ešte predtým než sa však Nereira stihla spakovať do bezpečia jej lode, Commandér zlodejku zastavil. "Slečna Ann-Irra, môžete na chvíľku?"

Čiernovláska sa nie veľmi nadšene vzdala vyhladky že si tie štyri hodiny ako tak oddýchne a presunula sa z vedúceho postu zástupu na jeho chvost.
"Áno Dazirus?" Zatiahla nie práve najšťastnejšie.
"Nebudem ťa dlho zdržiavať," Žeby si hovoriaca plechovka všimla Nereirine nadšenie? "iba by som ťa ako podriadenú chcel poprosiť, aby si sa do budúcna správala voči autoritám na tejto lodi s väčšou úctou. A aby si ich oslovovala patričným titulom, rešpektovala ich názory a postoje." Predniesol veliteľ lode skutočne veľmi vážne.
"Ako si praješ, tvoju žiadosť beriem na vedomie, Comandér." Nereira jasne zdôraznila posledné slovo, čím strelila kompromis medzi tým čo robila ona a čo sa po nej žiadalo a hrane sa zazubila. Nie, ona autority všeobecne neuznáva takže chlapec má smolu. Otočila sa na päte a chcela nerušene pokračovať v ceste.
No ON ju ZNOVU zastavil.
"Vo vedľajšej miestnosti si môžeš prevziať naspäť svoje veci." Fajn, tak táto poznámka už zapríčinila, že čiernovláska spozorela. Zastavila a s nádejou vzhliadla k masívnym dverám, za ktorými sa skrýva jej poctvo nakradnutý arzenál. Dazirus jej pozastavenie využil, aby urobil krok pred ňu a zo stíšeným hlasom dodal: "Nemám najmenšieho tušenia prečo to robíš, prečo nám pomáhaš, ale verím, že svoje slovo dodržíš." Tu sa odmlčal, zrejme v nádeji, že zlodejka svoju náhlu zmenu stanoviska patrične odôvodní - ale Acklessová bola ticho. Iba na neho pobavene pozerala a pozerala... a pozerala... A čakala, aký vtip z neho dnes ešte vypadne.
"Dobre teda. Moja dôvera je vzácna, tak sa podľa toho zariaď. A nesklam ma, prosím." Keď Dazirusovy konečne dôjde, že Nereira sa mu zo svojím správaním spovedať nebude, preruší ich vzájomný zrakový kontakt a rýchlo sa vydá opačným smerom, ako poslal ju.
Nesklam ma... Prosím... Pche... To je šašo... Čiernovláska pobavene pozerala za kopou šrotu, až kým jej nezmyzol z dohľadu. Vskutku nechápala, ako môže byť hlavou zdanlivo veľmi úspešne prosperujúcej organizácie práve on. Pochybujúc o zdravom "rozume" tunajšieho velietľa vošla do miestnosti a za značne nesúhlasných pohľadov päťčlennej stráže si opäť privlastní scoj majetok. Nie, naozaj nie je nič nad pocit vedomia, že ste dokonale chránený. Nič. Nasadí si prilbu a sprevádzaná nie práve najzhovorčivejším sprievodcom, sa napokon v plnej zbroji vidá k hangáru.

Celá nažhavená uvidieť po "dlhej dobe" jej Yantalcarion, ráznym rozkopnutím pomôže pomalému systému s otváraním dverí.
Áno, stál tam. Uprostred veľkého, prázdneho priestoru. Sám, osamotený....
Obkolesený krabicami a inými drobnosťami z jeho chráneného vnútra.
"O-K-A-M-Ž-I-T-E--- Z---N-E-H-O--- Z-L-E-Z-T-E !!!" Zvrieskla z plných pľúc na desiatku barbarov, ošahavajúcich jej drahocený skvost. Ako výchor sa prirútila ku Zlatíčku, aby rukávom zotrela ohorený lak na jeho ctenom pozadí a celá bez seba zmučene zamraučí: "Vy neschopný babráci, čo ste to s ním urobili?"
Následovnú, už hlasnú kanonádu tu nepublikovazeľných nadávok podmastila takou dávkou mesmeru, že u tunajších technikoch vzbudila smrteľnú hrôzu a rešpekt až za hrob. Ako na povel zanechali svoju dosavadnú prácu na jej lodi a zoradili sa do jedného radu.
"Madam, nebojte sa, všetko jej v poriadku. Iba sme sa váš stroj na Commanderov rozkaz pokúsili spojazdniť..." Pokúsil sa uviesť veci na pravú mieru nejaký zelený trpajzlík. Acklessová po ňom však len "z vďaky" za NEÚSPEŠNÝ pokus, ktorý mal za následok totálne rozbombardovanie jej miláčika, hodila prvé čo jej prišlo pod ruku. To že to bolo ICH a zjavne veľkej hodnoty si domyslela podľa hrobového ticha, ktoré nastalo, keď čierna krabička po dopade na podlahu roztrieštila na množstvo maličkých úlomkov.
Ale pravdu povediac, v tú chvíľu si vôbec nevšímala po pomste bažiace a mučivú smrť prisahajúce výrazy tunajších technikov, Nereira mala iné, oveľa dôležitejšie problémy. Desiac sa predstavy ako vyzerá interiér jej miláčika, sa pár skokmi vrútila dnu.

Teda chcela, keby jej cetu na mostíku ne zahatilo ženské prevedenie onej zelenej chobotnice z dola. "Heeey, ľudia, odkáže Darziusovy že si tohto krásavca nechávam !" Zakryčala do pléna od ucha k uchu vyškerená Gwarianka. Úplne normálne, ako keby sa nič nedialo, a rozzúrená Nareira jej nedýchala na krk.
Hoci zlodejku lichôtka na jej zlatíčko príjemne potešila, zo zvyškom vety už toľko nesúhlasila. "To nech ťa ani nenapadne." Čapla opovážlivú kreatúru po ruke a vzala si späť štartovacie kľúče. "Táto loď už kapitána má. MŇA." Zavrčí. "A máš tú smolu, že nemám v pláne sa s ňou nikdy s nikým deliť." Dodala, odsunula prekvapením pohybovo úplne paralizovanú Gwarianku na bok a vstúpila do vnútra.
Všade na zemi boli naťahané káble, rozhádzané neznáme nástroje a rôzne prístroje ktoré tam ponechávali. Nereire vôbec nevadilo ignorovať praskanie ich súčiastok pod jej opetkami, naopak, priam s av tom vyžívala. Mrchy. Nemali tu čo hľadať. Nadávala im v duchu. Ale tak inak... Až na ovládacie panely počítačov a temer všetkých prístrojov čo sa dali otvoriť a zneužiť a ktoré boli spolovice rozobrané a dokonale nefunkčné... to vyzeralo celkom dobre. Vlastne, rozhodne lepšie, ako očakávala. Niektoré tajné komory boli odhalené, iné, tie dôležitejšie, zostali utajené naďalej.
V skutku nie najhoršie, očakávala väčšiu spúšť. Pomyslela som si a zvalila sa do kresla v riadiacej miestnosti.
Chvíľu len tak nemo čumela do blba, prstami si na nefunkčnej panelovej doske vyklopkávajúc melódiu čo jej uviazla v pamäti. No potom, keď sa z časti zdohádala do akého prúseru sa práve zamotala, si povzdychla. A improvizovane - spojením pár káblikov a prehodením diskových kariet ako tak sprevoznila hlavný systém.
Narýchlo tam vsunula data o novej misii a začala pracovať. V prvej rade si zistila všetky dostupné informácie o jej potenciálnych zamestnávateľoch, potom poslala domov Gabrielovy správu na rozlúčku, keby sa viac nevrátila... A rade poslednej a najdôležitejšej, sa pustila do opravy Zlatíčka.