No, tak sme sa konečne dočkali čo? Na žiadosť hlasujúcich v ankete tu je Pentagram. A pretože sme posledný čas mali na programe iné veci ako nové kapitoly, pridávam novú časť až teraz - pokračovanie (to druhé, záživnejšie) bude opäť o týždeň v nedeľu ;) Dovolím si poznamenať že hoci na prvý pohľad vyzerá ako ničneznamenajúca somarina, opak je pravdou.Čo dodať? Nie, už nebudem zdržiavať, iba poznamenám že komentáre a kritika potešia takže... Keby ste boli takí milí a vyjadrili pod článkom svoje názory - či už kladné alebo negatívne, bola by som vám nesmierne vďačná. Tak ja idem a želám príjemné čítanie.
VENUJEM OSTŘIMOCI za historicky najdlhší komentár (podotýkam že k veci!) na tomto blogu ;)
Na lesnú čistinku vcválal tátoš. Statný žrebec ako šíp preletel krížom z jedného jej konca na druhý, zabrzdil tak prudko, až mu temer jazdca rybičkou prehodilo do tŕnistého malinčia pred nimi, a zúrivo sebou trhajúc, pokračoval v zbesilom tanci ďalej.
Lenže chlapec sa nedal, držal sa ho ako kliešť. Márne kôň pobehoval po čistinke ako zmyslov zbavený, staval sa na zadné, poskakoval, odskakoval, divo dupal a nahnevane erdžal, zbytočne sa jazdec snažil koordinovať hnedákove pohyby. Obe strany mali svoj cieľ, od ktorého nemienili upustiť. Cieľ, za ktorý boli ochotný bojovať do posledných síl.
Lenže chlapec sa nedal, držal sa ho ako kliešť. Márne kôň pobehoval po čistinke ako zmyslov zbavený, staval sa na zadné, poskakoval, odskakoval, divo dupal a nahnevane erdžal, zbytočne sa jazdec snažil koordinovať hnedákove pohyby. Obe strany mali svoj cieľ, od ktorého nemienili upustiť. Cieľ, za ktorý boli ochotný bojovať do posledných síl.
"Kyrien!" Preťal zápas o slobodu ustráchaný výkrik. V tesnom závese jeho poslednej ozveny sa odniekiaľ vyrútili ďalšie dva tátoše, ktoré však pri pohľade na imitáciu býčieho ródea, zostali len nespokojne prešľapovať na mieste.
Tyra pružne zoskočila z kobily čiernejšej sťa samotná noc a rozbehla sa k divokej dvojici. "Bohovia, Kyrien, rozmýšľaj trochu! Toto nie je obyčajný kôň, takto ho neskrotíš! Počuješ? Hovorím okamžite zoskoč lebo ťa zhodí on a potom to skončí prinajlepšom zlomeninami!" Snažila sa dohovoriť mladšiemu súrodencovi, zatiaľčo sa uhýbala pred vražednými kopytami Neresijčana. Ale brat ju nevnímal. Len k nej nevľúdne zavrčal "Už ho skoro mám!" a ďalej si hľadel svojho. Naproti tomu, keď si uvedomil aj prítomnosť obdialeč stojaceho majstra, hrdo sa vzpriamil a venoval mu široký úsmev, sprevádzaný teatrálnym zamáváním na pozdrav.
"Idiot." Fľochli obe zletilé osoby unisimo a mágovy sa objavila ďalšia vráska nespokojnosti, na už tak dosť ustarostenom čele. Čo sa snaží dokázať tým, že sa nechá zabiť hneď v prvý deň záučby? "Nemesis! Okamžite s tým prestaň!" Zahrmí mohutným hlasom plným takej autority, že odvaha a energia statného hnedáka bola hneď ta-tam. Strachom, s očami na vrch hlavy sa cez bok zvalil na zem a Kyrkus sa len v poslednej chvíli stihol pustiť, aby sa nevydareným saltom vzad zgrulil do trávy.
"A vraj inteligentná rasa." Mrmlal si popod nos na úkor toho hovada, ktoré sa ho práve pokúsilo vylisovať, keď sa postavil a krívkajúc sa vliekol k majstrovi.
"A vraj inteligentná rasa." Mrmlal si popod nos na úkor toho hovada, ktoré sa ho práve pokúsilo vylisovať, keď sa postavil a krívkajúc sa vliekol k majstrovi.
Natrias si ho privítal vážnym, prísnym pohľadom. "Čo sa ti na tom tvrdení nepozdáva?"
"Ja neviem, že by to, že sa ma práve pokúsil zabyť?"
"Keď si si o to sám koledoval..."
Zelenoočko neveriacky nadvihne obočie a bolestivo sykne, keď sa starec dotkne jeho do krvy odretého lakťa. "Prosím?"
"Neresijské kone sú výkvet našej spoločnosti Kyrkus. Sú to hrdé, múdre a svojvoľné tvory ktoré si svoju slobodu nenechajú len tak ľahko vziať." Elfí dôchodca sa uistí, že jeho zverenec je vcelku v pomerne celistvom stave a ako protirečenie k svojim slovám, priateľsky potľapká po šiji jeho snehobieleho tátoša. Áno, na okamih sa mu v očiach zaleskne pobavenie keď si pripomenie, ako celé týždne v ohrození života ležal na posteli s polámanými rebrami, rukami, nohami a ktovie čím ešte, keď sa za mládi rovnako zbrklo ako Kyrien pokúšal vtrieť do priazne tuto Allanovy, no keď sa nezbednými iskričkami v očiach otočil k učňovi aby sa s ním podelil o zážitky, eufória spomienok náhle pominula. Pocit šťatia nahradila ťarcha zodpovednosti. Výraz na tváry mu opäť ztvrdol a on, zvláštne hrubým, zastreným hlasom začal strešteného mladíka poučovať.
"Sú isté pravidlá, ktorými sa náš svet riadi Kyrkus. Mnoho krát len vďaka nim sme ešte tu - stále živý, ukrytý pred ľuskými nástrahami a pokiaľ medzi nás chceš patriť, musíš sa ich naučiť rešpektovať. Dodržiavať. Musíš pochopiť, že každý z nás je len maličkou, nepatrnou súčasťou pavučiny, skladajúcej sa z miliárd tenučkých, ako porcelán krehkých vlákien poznania. Že aj ten najmenší, najvšednejší a najtuctovejší Imp sa MUSÍ riadiť kódexom Matky prírody, pretože inak sa jeho vlákno roztrhne. Spolu s miliónmi ďalších a ďalších... tak možu kvôli neostražitému démonovy zaniknúť v ničotu celé tisícky životov. Zákony chlapče. Som si istý, že po dobu strávenú medzi ľuďmi si sa s niečím podobným určite stretol a tu to nie je o nič iné- nevedomosť neospravedlňuje."
"Keď si si o to sám koledoval..."
Zelenoočko neveriacky nadvihne obočie a bolestivo sykne, keď sa starec dotkne jeho do krvy odretého lakťa. "Prosím?"
"Neresijské kone sú výkvet našej spoločnosti Kyrkus. Sú to hrdé, múdre a svojvoľné tvory ktoré si svoju slobodu nenechajú len tak ľahko vziať." Elfí dôchodca sa uistí, že jeho zverenec je vcelku v pomerne celistvom stave a ako protirečenie k svojim slovám, priateľsky potľapká po šiji jeho snehobieleho tátoša. Áno, na okamih sa mu v očiach zaleskne pobavenie keď si pripomenie, ako celé týždne v ohrození života ležal na posteli s polámanými rebrami, rukami, nohami a ktovie čím ešte, keď sa za mládi rovnako zbrklo ako Kyrien pokúšal vtrieť do priazne tuto Allanovy, no keď sa nezbednými iskričkami v očiach otočil k učňovi aby sa s ním podelil o zážitky, eufória spomienok náhle pominula. Pocit šťatia nahradila ťarcha zodpovednosti. Výraz na tváry mu opäť ztvrdol a on, zvláštne hrubým, zastreným hlasom začal strešteného mladíka poučovať.
"Sú isté pravidlá, ktorými sa náš svet riadi Kyrkus. Mnoho krát len vďaka nim sme ešte tu - stále živý, ukrytý pred ľuskými nástrahami a pokiaľ medzi nás chceš patriť, musíš sa ich naučiť rešpektovať. Dodržiavať. Musíš pochopiť, že každý z nás je len maličkou, nepatrnou súčasťou pavučiny, skladajúcej sa z miliárd tenučkých, ako porcelán krehkých vlákien poznania. Že aj ten najmenší, najvšednejší a najtuctovejší Imp sa MUSÍ riadiť kódexom Matky prírody, pretože inak sa jeho vlákno roztrhne. Spolu s miliónmi ďalších a ďalších... tak možu kvôli neostražitému démonovy zaniknúť v ničotu celé tisícky životov. Zákony chlapče. Som si istý, že po dobu strávenú medzi ľuďmi si sa s niečím podobným určite stretol a tu to nie je o nič iné- nevedomosť neospravedlňuje."
Kyrien zahanbene sklopí zrak. Prikývne. V tichu, prerušovanom iba jemným šelestením lístkov vo vetre a ťažkým odfukovaním neskroteného tátoša si mágov učeň úperne zíza pod nohy, pohľadom hypnotizuje stebielka trávy tancujúce jarný tanec mladosti a zamýšľa sa nad všetkým, čo mu majster povedal. "Spackal som to." Vyvodil si z toho všetkého jasný, bezútešný záver.
"Ako sa len dalo." Prikývne Natrias. "Neresijčania na také zaobchádzanie nie sú zvyknutý a keď si predstavím čo všetko sa vám obom mohlo stať... Nabudúce zo seba nerob hrdinu a počúvaj ma až do konca, pretože takého hlupáka už druhý krát zachraňovať nebudem."
Tváriac sa nadmieru kajúcne, Kyrien vzhliadne do starcovej prísnej tváre a červený ako ružička pritatká: "Áno majster."
Elfovy sa kútiky úst stočia v jemnom úsmeve. Nie že by mu veril a už vonkoncom nie že by svoje slová myslel vážne - teda, tú časť keď by mu nešiel na pomoc vôbec nemyslel, tá bola iba čisto pre efekt, ale aspoň ho prinútil zamyslieť sa nad sebou. Tak spokojný s prednáškou ktorú učenníkovy uštedril poodstúpil trochu bokom a tým plne odkryl chlapcoci zorné pole.
Elfovy sa kútiky úst stočia v jemnom úsmeve. Nie že by mu veril a už vonkoncom nie že by svoje slová myslel vážne - teda, tú časť keď by mu nešiel na pomoc vôbec nemyslel, tá bola iba čisto pre efekt, ale aspoň ho prinútil zamyslieť sa nad sebou. Tak spokojný s prednáškou ktorú učenníkovy uštedril poodstúpil trochu bokom a tým plne odkryl chlapcoci zorné pole.
Kyrien zalapal po dychu. "Ako to robí?" Užasnuto zíza sestru, hladiacu Neresijčana po pysku. Kôň čuduj sa svete neprotestuje, a nechá sa od nej škrabkať aj za ušami... Spokojne si švihajúc chvostom zo strany na stranu je zrazu prítulný, ako mača.
"Keby si nebol taký zbrklý a počkal kým dohovorím," mág sa na chvíľu odmlčí aby svojim slovám dodal väčší dôraz, "dozvedel by si sa, že na to aby si ťa Neresijčan aspoň všimol, mu musíš zaspievať." Kyrienovo nadšenie razom opadlo a stočil pohoršený pohľad s dokonale bezstarostnej dvojice pred ním, na šedivého starca.
"Alebo zahrať." Dodal mág poď ťarchov učňovho nesúhlasu. Popravde ani toto zistenie by mladíkovy pred pár hodinami nezabránilo bezhlavo vyskočiť na prvého kráľovského žrebca, s ktorým mal tú česť. Práve naopak, nevahál by ani stotinu sekundy a urobil by to znova. Hrať a spievať nejakej vyšľachtenej horskej koze? Nikdy!
"Pomlčíme o tom že Neresijčania sú mierne rozmaznané tvory ktoré sa jednoducho radi nechajú líškať," pokračoval vo svojom výklade starý mág plynulo, ako keby si urazeného odfrknutia dvojice koňov ani pobavené uchechtnutie mladého zverenca nevšímal, "a sústredime sa na to, že postačí len pár minút tvojho profesionálneho hrania na lutne aby si jedinca zaujal. Potom môžeš podýsť blyžšie. Ale nezabudni, nikdy nechoď zo zadu! Neholdujú prekvapeniam a následky takéhoto plýženia sú veľmi nepríjemné."
Kyrien sa opovrhujúco zaškľabí. "Mám hrať koňovi? A čo ešte, nechce rovno zatancovať kankán?"
"Nie, úplne postačí, ak sa mu ukloníš."
"Prosím?" Smeje sa Kyrkus.
Kyrien sa opovrhujúco zaškľabí. "Mám hrať koňovi? A čo ešte, nechce rovno zatancovať kankán?"
"Nie, úplne postačí, ak sa mu ukloníš."
"Prosím?" Smeje sa Kyrkus.
"Ako si počul. Pekne až po zem." Natrias predvedie názornú ukážku čo príde mladíkovy ešte vtipnejšie a tak sa ešte viac rozosmeje... No keď sa aj naďalej elf tváry profesionálne vážne a nepôsobí dojmom že by si zo zverenca robil dobrí deň, Kyrien nakoniec zmĺkne a zhrozí sa.
"A to akože na čo?"
"Aby si mu vyjadril svoju dobrú vôľu a podradenosť." Aké jednoduché vysvetlenie, no nie? "Ak budeš počuť jemné odfrknutie, je ti dovolené sa zviezť na jeho ctenom chrbte." Tentokrát to sú kone kto posmešne zaerdží a Kyrien, kto si urazene odpľuje. "Úžasné. Naozaj úžasné." Krúti hlavou. "A čo ak to neurobí?"
"A to akože na čo?"
"Aby si mu vyjadril svoju dobrú vôľu a podradenosť." Aké jednoduché vysvetlenie, no nie? "Ak budeš počuť jemné odfrknutie, je ti dovolené sa zviezť na jeho ctenom chrbte." Tentokrát to sú kone kto posmešne zaerdží a Kyrien, kto si urazene odpľuje. "Úžasné. Naozaj úžasné." Krúti hlavou. "A čo ak to neurobí?"
"Tak ťa zvolený jedinec neuznal za hodného jeho spoločnosti a najskôr ťa to zistenie bude veľmi bolieť."
"Perfektné."
"Vďaka bohu tvoja hra na lutne nie je ako môj spev, preto si myslím, že tento prípad nenastane."
"No, veď uvidíme." Zašepká potichu Kyrien a naťahuje sa po puzdre s opotrebovaným hudobným nástrojom.
"Tak tak, uvidíme uvidíme..." Posledný Mág sa urobí rukou nebadané gesto,načo Tyra Neresijčana posledný krát silne potľapká... a hnedáka už niet. "Niekedy nabudúce."
"No, veď uvidíme." Zašepká potichu Kyrien a naťahuje sa po puzdre s opotrebovaným hudobným nástrojom.
"Tak tak, uvidíme uvidíme..." Posledný Mág sa urobí rukou nebadané gesto,načo Tyra Neresijčana posledný krát silne potľapká... a hnedáka už niet. "Niekedy nabudúce."
"Tak moment!" Zdrveným pohľadom upretým na vzďaľujúci sa dopravný prostriedok, Kyrien zúfalo zafňuká. "Ale ona predsa nič z toho neurobila!" Keď mu Neresijčan úplne zmyzne z dohľadu, nahnevane hodí lutnu na zem a prstom ukáže na sestru.
Tyra si iba hrane otrepe ruky, napravý snehobielu suknicu, ladným krokom pristúpi k mladšiemu súrodencovi a skloní mu od hnevu sa strasúcu ruku. "Nie, pretože ja som mu vstúpila do myšlienok a vsugerovala, že mu nechcem ublýžiť. Lenže to už je vyšší level, ty by si sa mal na začiatok naučiť počúvať, chápať a hlavne ROZMÝŠĽAŤ. A ukazovať prstom sa nepatrí, to ti tiež ešte nik nepovedal?"
Tyra si iba hrane otrepe ruky, napravý snehobielu suknicu, ladným krokom pristúpi k mladšiemu súrodencovi a skloní mu od hnevu sa strasúcu ruku. "Nie, pretože ja som mu vstúpila do myšlienok a vsugerovala, že mu nechcem ublýžiť. Lenže to už je vyšší level, ty by si sa mal na začiatok naučiť počúvať, chápať a hlavne ROZMÝŠĽAŤ. A ukazovať prstom sa nepatrí, to ti tiež ešte nik nepovedal?"
Chlapec sebou pobúrene cukne. "Ty ma nemáš čo poučovať." Zavrčí a prepáli sestru jedným extrahnusným pohľadom.
"Ja ťa nepoúčam, len ti ako strašia a skúsenejšia dávam radu do budúcna."
"Aha, tak to ďakujem, ale ak si si za tých tristo rokov nevšimla, dokážem sa o seba postarať aj sám!"
"O áno, jasné, práve som mala tú česť sa presvedčiť na vlastné oči." Rozhodí rukami a sarkasticky sa usmeje. Kyrkusa z jej opovrhujúceho správania opäť chytajú amoky hnevu a tak sa pre bezpečie všetkého okolitého, čo by jeho výbuch nemuselo prežiť bez ujmy na zdraví, obracia na majstra.
"Majster, povedzte jej niečo! Nech sa toľko nevyťahuje a netvári sa ako... pupok sveta!"
"Áno majster, povedzte tomu malému faganovy s kým má tú česť a ako by sa mal správať k autoritám." Rovnako hrá hru na urazenú aj Tyra.
A toto má byť naša nová nádej? Povzdychne si smutne posledný mág. "Prestante s tým. Ste ako malé deti." Povie vľúdne, no napriek tomu jeho slová vzbudzujú hlboký rešpekt, na ktorého požiadavku sa stupňujúce napätie medzi súrodencami uvoľní. "Tyrinaea, buď taká milá a rozlož tábor. Dnes zostávame tu." Dodá smerom k Tyre, ktorej snehobiela pleť nabrala sýtočervený odtieň. Stisla ruku v päsť a nahnevane si to oddupala do stredu čistinky a kameňmi začala vytyčovať miesto pre ohnisko. Z jej trhaných pohybov, prudkých nádychov a výdychov bolo vydieť, ako hlboko je v nej spomínaná milota zakorenená. "A ty Kyrien, poď so mnou." Natrias chytí chlapca za rameno a odtiahne ho trochu hlbšie do lesa.
"Aha, tak to ďakujem, ale ak si si za tých tristo rokov nevšimla, dokážem sa o seba postarať aj sám!"
"O áno, jasné, práve som mala tú česť sa presvedčiť na vlastné oči." Rozhodí rukami a sarkasticky sa usmeje. Kyrkusa z jej opovrhujúceho správania opäť chytajú amoky hnevu a tak sa pre bezpečie všetkého okolitého, čo by jeho výbuch nemuselo prežiť bez ujmy na zdraví, obracia na majstra.
"Majster, povedzte jej niečo! Nech sa toľko nevyťahuje a netvári sa ako... pupok sveta!"
"Áno majster, povedzte tomu malému faganovy s kým má tú česť a ako by sa mal správať k autoritám." Rovnako hrá hru na urazenú aj Tyra.
A toto má byť naša nová nádej? Povzdychne si smutne posledný mág. "Prestante s tým. Ste ako malé deti." Povie vľúdne, no napriek tomu jeho slová vzbudzujú hlboký rešpekt, na ktorého požiadavku sa stupňujúce napätie medzi súrodencami uvoľní. "Tyrinaea, buď taká milá a rozlož tábor. Dnes zostávame tu." Dodá smerom k Tyre, ktorej snehobiela pleť nabrala sýtočervený odtieň. Stisla ruku v päsť a nahnevane si to oddupala do stredu čistinky a kameňmi začala vytyčovať miesto pre ohnisko. Z jej trhaných pohybov, prudkých nádychov a výdychov bolo vydieť, ako hlboko je v nej spomínaná milota zakorenená. "A ty Kyrien, poď so mnou." Natrias chytí chlapca za rameno a odtiahne ho trochu hlbšie do lesa.
Ach, ako som už písala predtým, obdivujem tvoju hru so slovíčkami, krásne sa to číta :) Ak si ale môžem dovoliť aj maličkú kritiku - do očí mi udrelo pár gramatických chýb (i/y), ktoré sa sem tam vyskytli v texte - samozrejme, nič ti nevyčítam, sama viem, že sa to občas stane, či už ide o preklep alebo nepozornosť, takže to určite neber v zlom, len som ťa chcela na ne upozorniť:)Príbehu a deju to ale samozrejme neubralo na kvalite :)Inak, k tej ankete, zatiaľ mám radšej Tyru, ale tak uvidíme ako sa to vyvinie ďalej... :)