Just C.V.O.K. House - Články

MALÁ VEĽKÁ ZMENA

Wed, 16 May 2012 06:50:54 +0200

Ako ste si určite stihli všimnúť, život na tomto blogu pomali no iste zamrzol. Bohužiaľ, nie je to len z nedostatku času ale faktom, že sa mi tu dostala rodinka *hrane nadšene máva n apozdrav dospelým pri monitore* a dlhá odmlka je zapríčínená veľkým sťahovaním. Áno.

Blog sa sťahuje.

Ono je to totiž veľmi nepríjemné, keď obedujete a rodičia si z vás začnú uťahovať o tom čo píšešte a ako píšete. Jasné, viem že nie som dosť dobrá, jasné, viem že veľa vecí je tu TAK stupídnych až sa z toho hlava točí... Ale je to moja fantázia. Môj svet do ktoreho vpadli narušitelia tvrdého kalibru. A ja sa po mesiaci tvrdého útlaku a plakania do vankúľšov nevzdávam. Iba abdikujem z funkcie.

Kto má záujem o adresu nového Cvokhausu, nech naíše do komentárov.

Všetkým ostatným želám príjemný zvyšok dňa...

PS: NUTNE HĽADÁM BETAREDERA !!!

Rozhovor s "V" Part II.

Thu, 03 May 2012 15:33:18 +0200

Tak, tu vám teda servírujem klasickú Kaľačku. Dvornú špecialitu C.V.O.K. House-u , tento krát pripravenú za pomoci Vé ;) Enjoy

Na úvod:
Koľko je hodín? Netuším, někdy po osmé večer
Kde si? V pokoji
Čo robíš? Poslouchám Linkin Park
Čo sa chystáš? Jí si pro pití
Na čo čakáš? Na prázdniny
Čo chceš? Den o 38 hodinách
Čo nechceš? Konec světa

2. A ideme na to…
Tvoje nicky a prezývky: Vera, Fishy, DendriD
Meno, priezvysko: Veronika
Krajina pôvodu: Jižní morava
Miesto pobytu: taková malá, zapadlá…no velkoměsto to není
Dátum výroby: říjen 1997
Povolanie: Student
Vlasy: polodlouhé se spoustou odstínů hnědého melíru
Oči: zeno-šedé
Vierovyznanie: Váhy
Politické názory: Nechtěj abych se vyjadřovala
Pravák alebo ľavák? Pravák
Byť či nebyť? Být
Počet zubov: dvaatřicet?
Veľkosť topánky: 39-40
Domáce zvieratko: Pejsek a kočička
V koľkých jazykoch vieš poslať do prdele? Anglicky, slovensky, česky a Německy a Francouzsky si nejsem jistá, že to říkám dobře
Obľúbené módne doplnky (okuliare, strojček, tatoo, piercing, jazvy, zamienka, chýbajúce končatiny):
Náušnice, náramky, řetízky, sponky a kontaktní čočky (svoje brýle nemám ráda)

3. Obľúbené (max 3)
Knižný žáner: Nerozlišuji, co mě zaujme, co si přečtu ale nic ve stylu VA, škola noci…
Kniha: Inherittance
Postava: Seamus Finnigan
Spisovateľ: Roelingová
Filmový žáner: Sci-fi, Animáky, Napínavý
Seriál: SGA, big bang theory
Anime:
Animák: Finding Nemo, monsters S.R.O, the Cats Return (to jsem sledovala jako malá :D)
Komix: S&F (je to sice blbina, ale já ty blbečky žeru ^^)
Manga: co toe?
Rozprávka: Pták Ohnivák, Tvoje komentátorovka
Kreslená postavička: Krteček
Animovaná postavička: Mike Wazovski
Filmový hrdina: Těch je
Film: Transformers, Armegeddon
Herec: Joe Flannigan, Bruce Willis, Daniel Craig
Herečka:
Režisér: Michael Bay
Hudobný žáner: stejně jako o knížek nerozlišuji,
Pesnička: WT - Forzen
Skupina: LP, Simple Plan, WT
Spevák: Pierre Bouvier
Speváčka: Avril
Skladateľ:
Maliar: AnneF.
Ročné obdobie: Jaro, Podzim
Mesiac: Listopad
Deň: Pátek
Hodina: Půlnoc
Počasie: Přiměřený
Miesto: moje Postel, Točící židle
Mesto: Londým, Adelaide
Krajina: nazabarákovaná, v překladu volná příroda
Činnosť: Spaní
Farba: černá, Tyrkysová, Fialová
Jedlo: Lassagne, Tortilla
Nápoj: Sprite, Minerálka
Sladkosť: Kokosky! ^^, Muffiny
Ovocie: Meloun
Zelenina: čínský zelí
Vôňa: Levandule
Číslo: 7!!
Element: Vzduch
Kameň: Achát, Ametyst
Rastlina: Moje citroníky
Zviera: Ryba
Vec: Bělítko
Hračka: Natahovaní autíčka
Hra: Ogame, Submachine, Pacman
Šport: Basket, Hokej, Branball
Auto: Ferrari
Darček: nějaký módní odplněk
Webová stránka: www.youtube.com
Človek: On
Slovo: Pohoda
Veta: "ty seš vocas…"
Značka: Fishbone

4. Charakteristika
Popíš sa piatimi slovami: Flegmatik, ukecaná, samostatná, Provokující, Zamyšlená
A teraz podrobnejšie.
Si - Úprimná? Jak kdy a k jak komu
Sebavedomá? Spíš ne
Dobrá? Ale jo.
Zlá? Oui!
Priateľská? jsem
Uzavrená? Když mám špatnou náladu tak ano
Samostatná? Téměř úplně
Sebecká? No jak kdy.
Agresívna? Uvnitř sebe
Milá? Jo, ale někdy je to těžký…

5. Veríš v:
Seba : Možná
Boha: věřím
Zázraky : jo
Lásku na prvý pohľad: spíš ne
Mágiu a kúzla: poslední dobou ano
Paralelné vesmíry: Jo!
UFO : proč ne
Koniec světa v 2012-om?: ne. To zase nějakýmu inteligentovi ruplo v bedně…
Že to v živote dotiahneš na celebritu? Nemyslím si že je to reálná možnost

6. Budúcnosť
Kde vydíš seba za 10 rokov? Ve škole..
Čo budeš robiť na dôchodku? Nemám tušení
Aké povolanie by si chcela vykonávať? Tohle jde trošku mimo mě.
Kde by si chcela žiť? Na jiné planetě
Koľko plánuješ mať detí? 2-3
Ako si predstavuješ svojho vyvoleného? (slohová práca na 50-80 slov)
Nesmí fetovat ani kouřit, musí být hezkej, aby nebyl úplný povaleč ale trošku i přes sport. V jisté míře inteligentní ale hlavně mě musí mít ráda takovou, jaká jsem, jinak je mi to jedno.

7. Vyber si (and why?)
Deň-Noc: Noc (je větší klid)
Biela-Čierna: černá (jednoduchá a sluší všem)
Rúžová-Modrá: modrá (růžová je…pro gaye a barbíny, když je jí moc)
Matematika-Čeština: čeština (neumím počítat)
Leto-Zima: léto (v zimě většinou mrznu)
Čokoláda-Lizatko: čokoláda (po lízátku mám zalepenou pusu)
Cola-Sprite: Sprite (cola mi nechutná)
Žuvačka-Zmrzlina: zmrzlina (když je vedro tak osvěží)
Alkohol-Cigarety: alkohol (cigarety jsou Fuy)
Damon -Stefan: neznám ani jednoho
Edward -Jackob: Jackob (Edward je moc ulízanej)
Krtko-Včielka Mája: Krtek (jako malá jsem ho zbožňovala)
Drak-Jednorožec: Drak (chrlí oheň a dá se na něm lítat)
Veda-Fantázia: Fantazie (Věda tě nedostane do tvého vysněného světa…^^)
Mačka-Pes: Kočka (pes se neumí tak mazlit)
Ryba-Vták: Ryba (jsou prostě roztomilí
Priateľsto-Láska: Přátelství (je dobré mít kolem sebe lidi, kterým na vás záleží)
Oči-Ústa: Oči (na nich poznáš i to, co ústa neřeknou)
Optimista-Realista: Realista (žít ve snech je jedna věc, ale realita druhá…)
Realista-Pesimista: Realista
Kniha-PC: PC (knížky se dají číst i online
Kaktus-Ruža: Růže (kaktus je Au)
Fudbal-Hokej: hoke! (fotbal je nuuuudaaa! :O)

8. Teraz napíš...
Niečo, čo na sebe naozaj neznášaš: Všechny svoje možnosti a co ve mně je…
Niečo, čo sa ti na sebe páči: Empatie
Na čo práve myslíš: Na jídlo
Čo ti lezie na nervy: Občas všichni
Čo nemáš rada: Pondělí
Čo miluješ: smích
Tvoje najväčšie tajemstvo? "Anne, v Primě jsem tě moc nemusela…Desolé…"
Tak aspoň heslo na účet: nedám
Tvoje závislosti: PC, hudba, smích, psaní.
Tvoje záľuby a hobby: Kytara, Zpěv
Čo by sme o tebe mali vedieť: že všechno co slíbím, hned zapomenu, takže pokud to ode mě vážně chcete, tak mi to musíte minimálně 3x připomenout
Čo by o tebe nikto nemal vedieť: Obsah mojí hlavy
Akým superhrdinom by si chcela byť a prečo? Spidermanem, protože se mi líbí jak "létá" mezi mrakodrapy
Aké je tvoje životné motto? Tajemství úspěchů není dělat to, co se nám líbí, ale nalézt zalíbení v tom, co děláme.
Stretneš zlatú rybičku, ktorá ti splní tri priania. Aké by to boli? Světový mír, Ať mají amatérští spisovatelé větší šanci prorazit na veřejnost, víc rybek
Čo za 5 vecí, by si si za sebou vzala na opustný ostrov? Deníček, Pero, Loďku, Kytaru, Wilsona (kdo neviděl Cast Away, nepochopí..)
Čo by si urobila s piatimi miliardami eur? Zakopala na zahradě a postupně utrácela
Čo je najdôležitejšie v tvojom živote? Vzájemná důvěra a zdraví
Si na WC a dôjde ti toaleťák. (nik nie je po blýku) Čo urobíš? Zavolám na ségru aby mi dnesla
Čo sa ti vybaví ako prvé, keď ráno vstaneš? "to už je tolik?"
Kdeby si bola slovo, bola by si : Demence
Aká by bola jedna vec ktorú by si chcela zmeniť na svojom živote? Nesmrtelnost (bojím se smrti…já nechci umřit!!)
Piješ?
Fajčíš? Ne, ale kdo to v dnešní době neskusil
Fetuješ? NE!
Športuješ? Když je hezky tak jo
Obľúbený predmet v škole: Anglická konvrzace
Najneobľúbenejší predmet v škole: Fyzika, Chemie Matika (všechny na stejné úrovni)
Celkovo tvoj názor na školu: Jako…bez ní by to nešlo, ale vyškrtnout z ní nedůležitý věci, který v životě nevyužijeme.

Na záver:
Si rada že je koniec?: Náhosou mě to bavilo
Ako veľmi ma nemáš v túto chvíľu rada? Neboj, nezabiju tě.
Nejaké doplňujúce informácie? Jsem pro každou špatnost

ROZHOVOR S "V"

Thu, 03 May 2012 15:29:05 +0200

Poslednú dobu tu je ticho... Prepáčte. Nejak ten školský, mimoškolský, treéningový a rodinný život prestávam stíhať. Pomali no iste zisťujem, že som si toho na svoje ramená nabrala vážne veľa... A okrem toho som tak trochu citovo na dne takže mi chýba chuť vôcec CHCIEŤ niečo napísať. Hm. A mám vážne podozrenie, že moji rodičia o tomto útočisku mojej chorej mysle vedia... Ak sa moje domnienky potvrdia, sťahujem sa.

Ale doť pochmúrností, aby sme to tu nejak osviežili a aby sme blogom prehnali nový vietor, závan nádeje, že som ešte tak úplne neumrela... Pripravila som si pre vás rozhovor s "V" z blogu arcanum-flamme.blog.cz.

Dúfam že si ho užijete ako ja a že vás navnadí k podrobnejšiemu preskúmaniu autorkinej tvorby ;)

ALOHA! váš C.V.O.K.

Ticho…tma se snášela s černé oblohy bez hvězd dolů na zem. Ticho…nikde známky života, jen ledový vítr se volně proháněl potemnělou krajinou. Bez stromů…bez domů…bez trávy…jakoby odtud někdo neznámou silou vysál život.…Jen ticho…a neskutečná prázdnota.

Ztěžka otevřela oči. Nic neviděla, v jejím zorném poli se nacházela jen temnota, která nebrala konce ani několik tisíc mil za obzorem. Její první dojmy z tohoto místa byly dost zmatené. Neuvědomovala si, že by si pamatovala, jak nebo jakým způsobem se jí sem podařilo dostat, ačkoli by si raději přála, aby mohla zase zmizet. Nezatěžovala se tím urovnat si neustále rozházené myšlenky a honit se za nimi po nejvzdálenějších částech mozku. Síly jí na to nestačily

Několika svižnými pohyby za pomocí rukou, jako částečné opory se jí podařilo zvednout se z chladné země a postavit se na chodidla. Ticho…jedinými zvuky byl její vlastní dech a zrychlený tep. Jak nesnášela samotu! Milovala smích, přátele, svůj předchozí život…ne navštěvovat tuto dimenzi s každým ulehnutím ke spánku. Neměla by tu být. Cítila to.

Klid náhle prorazily něčí kroky zesílené ozvěnou. Než se Vera stačila vzpamatovat, ze tmy někde před ní vyšla postava, ozářená světlou aurou. Nevěděla odkud se tu tak náhle vzala, ani proč si jí nevšimla dřív. V tuto chvíli to nebylo podstatné.

"Vítám tě"

Oslovila dívku příchozí a na její tváři se rozzářil úsměv. Dlouhé vlasy jí lehce vlály ve větru, až chvílemi vypadala jako bytost z jiného světa.

"Co jsi zač?"

Otázala se, jelikož se tu nikde neprodávaly příručky, co v podobných situacích dělat.

"Já jsem C.V.O.K, tvoje noční můra…"

Řekla tajemným tónem

"Ne, dělám si srandu. Vytvořila mě tvé vlastní podvědomí, jsem uvnitř tebe. Zvláštní že? Ale teď k věci: Přišla jsem, abych ti položila několik otázek. A když to se mnou vydržíš, možná ti ukáže cestu ven…bereš?"

Proč ne? Alespoň mám možnost si konečně s někým popovídat

Vera krátce přikývla a společně zmizely kdesi ve tmě…

1. Takže, pekne ťa tu u nás vítam, urob si pohodlie... A takto úvodom ťa poprosím, aby si sa našim čitateľom trošku predstavila. Kto si, čo si, kde si a ako... Aby sme si mohli aspoň čiastočne predstviť, s kým máme tú česť.

Čau. :-) Jmenuji se Verča, no a je mi čtrnáct. Tvrdím o sobě, že jsem optimista, ale ve skutečnosti vidím věci spíš z té reálné stránky. Jsem z jižní Moravy a spisovná čeština mi nic moc neříká, takže se budu muset snažit...
Jinak, chodím na gympl a nějaký čas jsem hrála závodně basketbal a ve volném čase píšu povídky na pokračování

2. Takže ty píšeš??? No nehovor! xD Vlastne... Hovor. Pekne po poriadku, od začiatku. Kedy si sa prvý krát rozhodla začať písať, z akého dôvodu, čo to bolo a ako to dopadlo?

Někdy ke konci šesté třídy. Tehdy jsem ještě slohovky z celého srdce nesnášela, ale naštěstí jsem seděla za spolužačkou, která se tomu věnovala už nějaký ten rok a když jsme se tak jednou spolu bavily tak se mě zeptala "hele a nechceš ty taky něco napsat?" (samozřejmě ne takhle doslova) a já že jo. Jeden večer jsem sedla za stůl vytáhla deníček a začala cosi sepisovat. žádná sláva to nebyla, tak jsem to zmačkala a začala znovu. Holky samozřejmě zvědavě pokukovaly co to píšu, tak jsem jim dával přečíst, co jsem napsala. Líbilo se jim to a dokonce mě v tom i podporovaly! Mělo to asi tisíc názvů, pak jsem se konečně rozhodla pro "Vendy a Spol" napsala jsem asi tři díly a čtvrtý nedokončila. Není to nic extra, knížka o holkách, co chodí na internát, ale každý někde začíná. Nejúžasnější pocit je, něco dokončit, prostě to zaklapnout, zavřít pero a sledovat něco, co jste samy vytvořili

3. Takže ty už máš premiéru za sebou. Máš ľudí ktorí ťa podporujú... Prečo si sa rozhodla zverejňovať tvorbu na internete? Povedz nám niečo o tvojom blogu, možno aj o jeho plánoch do budúcna...

Začala jsem, protože psaní jen tak do sešitu mi dělalo čím dál větší problém. Znáte to, něco přepsat, něco vyškrtnou úplně a některé rukopisy (třeba ten můj) prostě nejdou přečíst, tak jsem přešla na word. K blogu mě dotáhla nej.kámoška Anne, která si jej založila několik měsíců přede mnou a zveřejňovala si tam svoji tvorbu. Nejdřív jsem měla docela pochybnosti, protože internet je dost zrádný a všichni moc kopírují...potom přišel nudný večer, tak přejela na stránku blogu a klikla založit
Blog mám od ledna a byl původně určený jenom pro povídky, fotky, co se mi podaří zachytit a potom jsem vytvořila rubriku "pro autory nebo autorky" kteří se k psaní teprve dostávají. Teď pokračuji na jiné stránce (důvody jsou až moc osobní) a plány do budoucna? chtěla bych stále přidávat povídky, dokončit ty, co mám rozepsané a hlavně poznávat nové lidi a obdivovat jejich tvorbu

4. Á.... Teraz si mi zrušila otázku, "prečo tá náhla zmena". Ale nebudem sa šprtať do niečoho čo nechceš takže... Pokračujeme ďalej! A to... Tvojou aktuálnou tvorbou. Čo všetko píšeš? Máš rozpracované nejaké "tajné" spolupráce? Kde všade prispievaš a kde inde okrem webu ešte môžeme nájsť tvoju tvorbu? Akých RPG-čiek, súťaží a projektov sa zúčastňuješ?

Momentálně píšu povídku, která mi hlavě leží už dlouho. "Mé druhé já" tohle byl můj druhý nápad a vlastně mě to i udrželo u psaní. Kdybych to měla shrnout několika slovy...asi by se mi to nepodařilo Dobře, potom píšu jednorázovky, od A do Z a na barvy( vždy třeba A jako...a tak.) Potom ještě píšu zvláštní povídku pro Anne, kterou asi nikdy nedokončím, protože mi na ni chybí čas
Spolupracuji se třemi autorkami: samozřejmě s Anne, potom s Barbrou Stom, i když mám pocit, že z toho do budoucna asi nikdy nic nebude a ještě mě oslovila Popcorn (z endless-dream)
Píšu i na piste-povidky.cz ale ta stránka mě zatím moc neoslovila. Do soutěží píšu taky, pokud je dobré téma. RPG-čka a ostatní projekty zatím jsou mimo mě

5. Ako sa tak teraz dozvedám, si vážne veľmi aktívny pisálek. Obdivujem ťa, ako to dokážeš všetko zvládať. A hoci sa sa tomu v predošlej otázke vyhla, ja ťa predsa len chcem poprosiť, aby si nám trochu priblížila "Mé druhé já". Hoď čitateľom stručnú krátku review o čom to je, navnaď ich k čítaniu tvojej tvorby. ;)

Příběh začíná snem, což by někoho mohlo překvapit. Jsou v něm dva lidé Sára a Alex s jejich tříletou dcerou Emmou. Dům, kde žijí, je přepaden maskovanými muži a vznikne přestřelka, při které Alex zemře. sen končí
Zbytek příběhu je o dívce jménem "Emma" které se to celé každou noc zdá, jako nějaká smyčka a ne to přestat. vidí v tom nějakou zprávu nebo že se jí tím kdosi snaží něco říct. Ve se pohybuje jako duch ve virtuální realitě (jednoduše řečeno) nemůže zasáhnou, nemůže nic ovlivnit, nemůže se probudit..je nucená to celé sledovat až do konce. Postupně jde děj do hloubky, Emma potom ještě udělá snad největší chybu ve svém životě a nakonec se tyhle části (které ze sebou skoro nesouvisí) složí dohromady.

6. Takže, tu to máte. No neznie to úžasne??? Ja ťa naozaj nechápem, kde TY na tie nápady chodíš... Nechávaš sa pri svojej tvorbe niečím inšpirovať? (kým, čím)

Inspiruji se snad vším, co mám po ruce. prostě to přijde, moc o tom nepřemýšlím, nechávám tomu volný průběh něco mi to bleskne hlavou jsou to většinou drobnosti, někdo něco řekne, něco čtu na internetu, uvidím a tak. hlavně se snažím nic nekopírovat

7. Si proste originál. A práve tým si si vybudovala raz verných fanúšikov. Bohatá účasť vo vedľajších projektoch, početné komentáre a závratné čísla návštevnosti... Ako vnímaš fakt, že to, čo píšeš sa ľuďom páči?

Je to pro mě ohromná podpora od vás všech, že to ani nedokážu vyjádřit! jsem za to nesmírně vděčná a moc mě to těší, protože každý komentář nebo ohlas mě posouvá pořád dál a dál! Jsem ráda za to, že jsem vám mohla poznat, všechny!

8. Som si istá (na základe mňa samotnej) že čitatelia, ďakujú TEBE, za pravidelný prísun kvalitného čtiva. No, a čo na tvoju záľubu rodina? Všetko to vysedávanie pred PC namiesto učenia sa, povestné snívanie pri obede alebo zdraviu nie veľmi prospešné ponocovania... Sú ti oporou alebo ťa skôr zatracujú tvrdou kritikou?

Tak tady nastává dost velký problém. Je pravda, že na počítači kvůli psaní trávím víc času, než je třeba, místo toho, abych se učila a chodila ven. S učením je to v pohodě, i když tomu věnuji minimum času známky mám v pohodě.
Rodiče tohle nesnáší,v tomhle smyslu se s nimi moc nepohodnu. Ví, že píšu, akceptují, že kvůli tomu potřebují být nějakou chvíli na počítači, ale nepochopí, že kapitola se za hodinu nenapíše a že je na to potřeba víc času. Se samotným psaním je to tak 50 na 50. Občas se mě mamka zeptá, jestli jí nedám něco přečíst, ale myslím že její reakce není nijak...jak bych to řekla...spíš si myslím, že mě od toho nechce odradit. Nechci tvrdit že se jim to nelíbí to není pravda, ale takovou podporu, jako mám třeba ve vás v nich nemám

9.Ako vidíš svoju budúcnosť? Čo by si chcela vrámci písania v svojom živote dosiahnuť?

Určitě bych jednou chtěla něco vydat, to je asi sen každého, kdo se psaní věnuje. Vím, že je to asi nereálná možnost, ale já v to věřím Nechci být spisovatelkou, teda alespoň o tom neuvažuji v takové míře.

10. Aký bol tvoj doteraz najväčší úspech v nejakej súťaži?

s účastí v soutěžích, jsem začala teprve nedávno, od doby, kdy si naše češtinářka všimla, že mě baví psát. Takže na výsledky teprve čekám jenom jsem u nás ve škole vyhrála češtinářskou olympiádu, kde se taky psala slohová část. to je asi všechno

11. Chceš ešte o sebe, svojej tvorbe niečo dodať? Pretože ideme do cieľovej rovinky...
hm... *přemýšlí* asi už ne, myslím že jsem řekla všechno

Tak, týmto slávnostne ukončujem prvú časť a ešte raz opakujem adresu Vé, aby ste ju mohli navštíviť : arcanum-flamme.blog.cz.

YONTALCARON - NEW RPG

Wed, 25 Apr 2012 17:51:56 +0200

Nie, je mi to naozaj veľmi ľúto ale nie som späť. Trištvrťročné vysvedčenie bolo o dosť horšie ako sa očakávalo takže mám obmedzený prístup na net a času na písanie teda nezostáva veľa...
No mám sem pre vás jeden návrh....

Yontalcaron.
Tajomný svet bájí a mýtov.
Krajina plná odvážnych hrdinov, zákerných netvorov, spanilých princezien, kúzel a mágie.
Miesto toho najodľahlejšieho kúta vesmírneho nekonečna, kde ľudská fantázia zvíťazila nad zákonmi prírody a získala pevné kontúry. Ríša snov, premenených v realitu.
Útočisko tých najväčších ľudských túžob ako domov všetkých vybájených stvorení. Ako svetoznámych, tak aj menej známych, neznámych, a ešte neobjavených.
Obrovské impérium státisícov "nenexistujúcich" rás, pulzujúce večným životom.

Yontalcarom je miesto, kde sa miesi fikcia s realitou. Kráľovstvo predstaviteľov všetkých filmov, hier alebo poviedok, hrajúcich svoju rolu ďalej. Yontalcaron je svet, ktorý nekončí poslednou stránkou knihy, je to svet, ktorý začína tam, kde iný končia. Ďaleko za hranicami ľudského chápania žijú "odložený" hrdinovia svoje životy ďalej, napriek tomu čo bolo, a čo bude.
Takže...

ČO BUDE?

prihlás sa a pridaj sa :-)
http://yontalcaron.slovakforum.net

Úsvit zabudnutia II. - Taká normálna rodinka IV.

Sun, 15 Apr 2012 18:25:19 +0200

IM BACK!

Na moje zvyklosti pomerne skoro čo? Mám zásadu poviedky iba raz do týždňa a v stredu tu bol Pentagram ale... Ale keď ono tu je jeden človiečik ktorý leží doma chorý a ja som si povedala, že mu urobím radosť. Inu, Nika, Michellov špeciál iba pre teba ;) Z vďaky za neustály prísun kvalitného čtiva, za big bossov ako Steve a Timothy, za tie nádherné komentáre a proste no, za to všetko.

Ak ste si pustili pesničku a nie ste Metla alebo Portviš, tak s avám ospravedlňujem za pokus o vraždu. Ale ja som si nemohla pomôcť xD Zvyšné piesne už budú počúvateľnejšie ;)

Ou a upozorňujem, že v tejto časti pointu nehľadajte. Je to čistý výplod mojej šialenej fantázie, keď som sa veľmi, veľmi, ale naozaj VEĽMI nudila a nerozmýšľala, čo píšem. Hm. Takže naozaj len na také to zabitie voľného času... =)

((pokračovanie, už také normálne, schopné, vrámci možnosti rozumné bude možno v stredu/štvrtok))

VAROVANIE - BEZ BETAREADINGU!

V predchádzajúcom diele ste videli...

Martina Morriardy Acklessová, adoptovaná sirota, žije šťastný život zo Samanthou a dvoma mladšími súrodencami (šesťročnými dvojičkami Williemom a Thomasom). Keď sa Sam zamiluje do plukovníka prvej streleckej divízie, Daniela Sheparda, Tyna sa už pol roka na to stane súčasťou konečne celistvej rodiny- do ktorej k jej veľkej smole z odcovej strany pribudnú aj bratia Michell (ten starší, krajší a drzejší) a Erick (škoda reči). Toto veľké zoskupenie sa rozhodne opustiť Acklessoviec rodné Fínsko a presťahuje sa do Waldportu, malého prímorského mestečka v Oregone, v Južnej amerike. Do starého zámočku, postaveného v 17-tom storočí vtedajšou veľmi vplyvnou rodinkou Shepardových.

Taká normálna rodinka IV.

Od toho, ako vytrvalo odrážala neľútostné údery sa jej na čele perlili kvapôčky potu. Nestíhala s dychom, predlaktia mala celé červené, zápästia spuchnuté, hánky zodraté... Priam cítila, ako jej po celom tele nabiehajú modriny. Ale neustupovala. Nevzdáva sa. Hrdo stála a vzdorovala jeho nátlaku.

Odvrátila dráhu útočníkovej päste a z otočky ho kopla do hrude. On jej nohu zachytil. A pretočil.
Spadla. Sikla. Pálivá bolesť v ľavom kotníku ju na okamih úplne ochromila takže sa iba v poslednej chvíli stihla spametať nato, aby rukou veľmi neohrabane zablokovala další jeho výpad. Elegantným kotúľom vzad sprevádzaným výkopom a kopom do mužovej tváre sa opäť postavila na nohy.
Nešetril ju. Nenechal ju poriadne nadýchnuť, hoci videl že nevládze, že je temer na konci zo silami, predsa ani na chvíľku nepoľavovil zbesilé tepo. Prepaľoval ju opovrhujúcim pohľadom a pery krivil v jemnom náznaku úsmevu. V tú chvíľu pre neho bola iba úbohé boxovanie vrece.
Ale nevzdávala to. Ona je Acklessová.
V momente keď sa až príliš prehnane naťahoval k ďalšiemu úderu, vystrelila v pred jej päsť. Pevne zovretá, tvrdá a neúprosná... Narazila mu do nosa, až to chruplo.

Počas krátkeho šoku, do ktorého ho uvrhla bolesť, mužovy uštedrila silný kop do kolena. Ozvalo sa ďalšie nechutné chrup a súper sa v bolestiach prehol dopredu. Ako bonus ho udrela lakťom do rebrier. On zavrčal, narovnal sa ako neohrozený ruský vojak a opäť sa na ňu oboril zo silou a šarmom medveďa grizlyho. Odklonila dráhu úderu doprava, popod naprahnutú ruku sa mu prešmikla za chrbát a zasiahla ho do zátylku. Zakňučal, no na jej prekvapenie sa v smrteľnom kŕči nezrútil na zem.

Dofrasa. Ten vojenský výcvik, zdá sa, robí svoje... Pomyslela si keď sa muž na jej vkus až príliš rýchlo spametal a vrútil sa na ňu s ešte zúrivejšou sériou boxerských chvatov, ktorým nemala šancu sa ubrániť. Pár ich síce horko ťažo vykrila, no jeho tempu nestačila a tak zbabelo odskočila dozadu, dúfajúc v spásonosnú záchranu.
Namiesto toho padla do pasce pretože pri doskoku presunula celú váhu tela na zranenú nohu, čo kotník nevydržal. Zavrávorala a padla na kolená. Do očí jej mimovoľne vhŕkli slzy.
Muž sa uchechtol. Pomali, výťazne sa vztýčil nad svojou obeťou.

"Tri - rti." Rozlilal sa mu po tváry hrôzostrašný úsmev.
"Štyri dva." Zavrčala som a pozbirejúc posledné zbytky síl, nariadila som telu jediné: Vyhrať. Zranená noha teda vystrelila vpred a podkopla Michella. Pravidlo číslo dva - s obeťou nikdy nevedte priateľské dialógy, kým nie je mŕtva. Inak vás to môže stáť život. Prehrala som si v duchu slová Danielovho známeho, nejakého Sicílskeho týpka z obdivuhodnou sadou nožov na opasku, a s úškrnom sa pozerala, ako prekvapený bojovník stráca rovnováhu. Ako v spomalenom zábere dopadá na podlahu a za dunivého Buch-Buch sa okolo neho v žiare vychádzajúceho slnka dvíha kúdoľ prachu.
Nečakám kým sa spamätá, efektne z topánky vyťahujem skrytý nôž a sadám mu na hruď. "Posledné želanie pred smrťou?" šepkám mu do ucha, s chladnou čepeľou priloženou na jeho krku.
"Zlez zo mňa." Zahučal.

Usmiala som sa. "Vyšiel si z kondície svalnáč..."
"Ja? Nie! To ty, keď sa skrývaš za také podvody. Ja som len galantný gentleman ktorý narozdiel od teba hraje fér." Zatiaľ čo hovoril, prstami pomali odkláňal čepeľ noža bokom. Nechala som ho, predsa len, hra sa týmto skončila. A ja som vyhrala. Síce sa už vidím ako budem týždeň krívať a ako o mne v novej škole budú šíriť fámy že ma doma týrajú, ale čo pre naše ranné rozcvičky neobetujem? On, masa svalov s čiernym opaskom v take-woode, ovládajúca box a snáď všetky jeho odnože, verzus ja, feministka, ktorá sa len v krátkosti zúčastňovala tréningov všetkých možných aj nemožných ázijských bojových umení. Nedeľné rána už od nášho úplne prvého stretnutia patrili láskyplnému, súrodenenckému dokazovaniu si, kto je lepší.
Ibaže niekomu dnes zjavne nedalo, že som mala navrch ja. Prevalil sa. Ako žieňa s výškou sotva 160 cetimetrov som nemala v "pretláčaní sa" najmänšiu šancu ubrániť svoju pozíciu a tak som ostala bezmecne prišpendlná k zemi. S dýkou priloženou k pulzujúcej žilke na krku.
"Ale ale, kto je nám to tu stratil reč?" Zabŕdol uštipačne.
Pokúsila som sa mu vytrhnúť ale bezvýsledne. Metala som sebou nakoľko som sa v moje pozícii zmohla, no moje vzdorovanie mu, zdá sa, namiesto poriadneho kopu do zadku iba hladkalo ego."O čo sa akože pokúšaš Sherridan? Bola som prvá, toto neplatí!" Zavrčala som, definitívne sa vzdávajúc aj tej poslednej optimistickej nádeje, že sa z jeho zovretia vymaním.
Špinavý blondiačik sa iba milo usmial a skrútil mi ruky nad hlavu. Poviem vám, ten pocit bezmocnosti celkom štval. Mňa. On sa v tom zjavne vyžíval.

Chrbtom ruky mi pomali prešiel od čela, až k čeľusti. "Malá ale mršná... To ti treba uznať sestrička."
Sliny na jazyku, na pol ceste k tomu, aby som mu ich všeplechla do tváre, len v poslednej chvíli zadržala kraksňa vedľa dverí. Vydala zo seba kvílivé pískanie ako keď vám v hrnci zovrie voda na čaj, za čím následoval úryvok úvodnej piesne seriálu Teletubbies. Rodinný budíček.

"Michell, Erick, mi ideme. Zoznam prác na dnešný deň máte na chladničke v kuchyni tak vstávať, nech to je do večera hotové!" Zahrmel ako dodatok z "vysielačky" namontovanej v každej miestnosti tohto rozľahlého sídla Danielov nekompromisný hlas.
Môj milovaný súrodenenec ma okamžite pustil a bleskovo priskočil k malému zaradeniu, aby mohol s odcom vydiskutovať neskúhlas s plánmi ktoré mal nadnes on, a čo sa od neho čakalo.
Konečne voľná, som sa trochu pretiahla na čo mi pulzujúca bolesť v kotníku a ostrá bolesť na zadku začali do mozgu vysielať oveľa silnejšie signály, ako doteraz. Postup "nádych-výchych, to bude fajn" som opakovala niekoľko krát, no aj tak som sa po pätnástich minútach Michellovej hádky s odcom nedokopala ani do toho, aby som sa posadila. Nie to ešte, aby som sa nepozorovane prešmikla do kúpeľne. Neschopná pohybu som teda zostala ležať ako som spadla a snáď nekonečne dlho sa oplývala pohľadom na Michellové statné pozadie.
Nie. Vôbec nie som perverzná. Je to iba strohé skonštatovanie pubertiačky na príslušníka opačného pohlavia, s ktorým nemá žiadne priame pokrvné zväzky.
"Tynka, ty daj prosím pozor na deti." Zašumel z rozhlasu prezmenu matkin hlas a uťal tak ostrú výmenú názorov medzi mužmi. Tá informácia ma okamžite vytrhla z pazúrov nesvätských myšlienok. Hmmm. Takže ja sa mám iba postarať o dvojičky a dohliadnuť na paká?
"Áno mami." Zakryčala som aby ma bolo cez celú miestnosť dobre počuť. Vnútorne maximalne spojoná, som sa pod Michellovým spaľujúcim pohľadom vyzívavo dvihla na lakte a vyplazila mu jazyk.
On za zamračil a spustil na odca ďalšiu ostrú salvu blábolov, že on dnes chcel ísť von a bla bla bla... Za stukania a stonania som sa začala pomali zviechať do zeme. Do finálneho štádia - stoja- som to dotiahla až na piaty krát čo bolo jasným dôkazom, že dnes smerozcvičku trochu viac prehnali. Za vymenuvávania všetkých svätých a ich známich si dýku zatrčím späť do čižmy, zoberiem z kresla uterák a krívkajúc ako žobrák sa poberám k dverám.
"V ďalšom živote chcem byť žena." Posťažuje sa Michell keď prechádzam okolo.
"Načo čakať tak dlho? Veď na to máš predpoklady už aj teraz." Hádžem mu do tváre tričko, ktorého sa v poslednom kole zriekol a vybieham na chdbu. Po zábradlí, zv pätách zo zúrivým býkom gentlemansky si to dupajúcim po schodoch, sa spúšťam o poschodie nižšie. Hopkajúc na jednej nohe doskackám do najblyžšej kúpeľne a kľúčikom stihnem otočíť tesne predtým, ako sa ich pokúsi vyvaliť urazený svalnáč.
"Ackelssová! Ja ta roztrhám ako hada!"
Sadnem si na vaňu a urobím na dvere škaredú grimasu. "Ale vieš o tom že hady sú slizké, malé a mršné mrchy že?"
Michell ešte zavrčal niečo o odplate, udrel do do dverí päsťou a soptiac si to odpochodoval bohvie kam.
Ja som iba prevrátila očami a s čistým svedomím, dobrou náladou, spokojná sama zo sebou, zhodila do nitky prepotené veci a napustila horúcu vaňu.

ooOoo

Keď som sa konečne vyterigala von, náramkové hodinky ukazovali trištvrte na deväť. Ideálny čas vstávať. Pomyslela som si a berúc k srdcu povinnosť dohliadnút na zvyšok rodiny som na seba rýchlo hodila dotrhané riflové šortky a čierne tričko s nápisom Star Wars. Červené vlasy som si vysušila len natoľko, nakoľko to zvládla osuška pretože riskovať s mojimi kučerami fénovanie je donebavolajúca samovražda a viac som sa o svoj vzhľad nestarala. Pekná som sa mala narodiť, teraz mi už ani make-up nepomôže. Naposledny som sa zrkadle zamračila na stádo pieh, zdobiace nos s jeho okolím a zo smutným povzdychom, po špičkách prebehnem chodbbou ktorú okupuje Michell.
"Hey, Rick, vstávať!" Zahýňam za roh a klopem na dvere izby šikmookého. Neodočkala som sa však žiadnej odozvy - ani nadávok ani tlmených zvukov či šušťania paplónu. Stisla som teda kľučku s úmyslom vykidať na šípkovú rúženku vedro vody, no bolo zamknuté. Aha. Tak fajn. Ako chce.
Vrútila som sa do vedľajšej hosťovskej izby a chopila sa vysielačky. " Počúvaj ma ty dilino, máš desať minút na to aby si sa pozbieral a nabehol do kuchyne robiť poriadky. Inak na teba pošlem Bodky." Zahučala som podľa Dannovho vzoru. Tento krát sa ozval šramot, ako keby Erick niečo hodil do steny. Považovala som to za dobré znamenie - je hore. A to mi stačilo, o ostatné sa postarajú prckovia.
Prešla som teda po chodba kde sídlila škôlka k ďalším masívnym dverám - strieborným, železným, s hydraulickým otváraním a veľkou ceduľkou "Nepovolaným osobám vstup prísne zakázaný." Ignorujúc vystražné nálepky typu "Extrémne zvýšená rádioaktivita" a "Vstupujete do krajiny chosu", som do inteligentného počítača naľavo od dverí naťukala sedemmiestny kód. Podľa ďalších pokinov hlasu s reprákov som v zvukovej stránke zanechala krátky hlasový záznam, dala si preskenovať sietnicu a odobrať odtlačky prstov, a celá nedočkavá tri minúty striehla na vyhodnotenie zistených údajov. Keď napokon na displeji bezpečnostného zariadenia za hudby Imperial March nabehla moja fotka z poslednej školskej ročenky a hlas umelej inteligencie oznámil že Centrálne Vojensky Orientovaná Konfederácia T.M.A. má víza, povoľujúce vstup, musela som sa usmiať. Tý dvaja exoti, na to že majú len šesť, si niektoré veci vedia obdivuhodne zariadiť.

Dvere sa za efektného syčania otvorili.
Čudujúc sa, ako ich ten zvuk mohol nezobudiť som potichúčky vošla a opatrne sadla na baldachýnovú manželskú posteľ. Ako jediný kus nábitku nekorenšpondovala s ostatných sci-fi zariadením a ja som sa prekvapene rozhliadla po pôvodných hojdacích sieťach. Nikde v tom bordeli ich nebolo vidieť. No áno, predsa len, pohodlie je pohodlie.
Našpúlila som ústa a obom spiacim čertíkom jemne fúkla do tváre. Iba nakrčili nošteky a začali odchrapkávať ešte s väčším rozpätím ako do teraz, no na druhý krát moja metóda predsa len zabrala, a obaja otvorili oči.
"Vstávať." Pobozkala som ich na čelíčka a odtiahla závesy. Ozvalo sa nesúhlasné mravčanie keď sa obaja pred slnečnými lúčmi zahrabali hlbšie do perín. Ich výhražky o odobratí licencie pre vstup ale ulti v tom momente, ako som spomenula že potrebujem pomôcť dostať z postele Ricka. Do dvoch minút boli oblečení "nastúpený" a splašene pobiehali po izbe, pokrikujúc na seba bojové plány nadchádzajúceho útoku.
Poprosila som ich aby sa vyhli vážnejším újmam na zdraví a za odmenu im sľúbila lievance. Ich aktivita sa tým ešte zvýšila - zatvárili sa ako samotný bohovia pomsty a vyhovárajúc sa na prísne tajnú poradu ma doslova vyštopli von z dverí. Ach tie deti. Pokrčila som ramenami, a popiskujúc si pieseň priradenú k môjmu menu v inteligentnom zámku, som si to odkrívala do kuchyne.

A na záver.... Opäť menšia galéria :-)

1. Šialená, strelená a cvoknutá, na červeno prefarbená ryšavka, vyznávajúca tvrdú hudbu a hviezdne vojny: TYNA.

2. Známa histerka zo Sherridanovic klanu - Erick, pre priateľov Rick, pre rodinu "Šikmooký"

3. Bratia "Bodky", ako dvojičky Vilie a Thuomas

4. Michell (sorry baby, už je zadaný ;)

5. A kto si ešte pametá na našeho krásneho ruského vtipákla z kníhkupectva? Wualá, Victor Petrovsky.

PGM II - Nová nádej (3.)

Tue, 10 Apr 2012 21:39:35 +0200

Zdravím :-) Tak, po mesiaci konečne niečo normálne... Síce by sa o tom dalo polemizovať, pretože je to taká tá "lepka" kapitola plná kecov... Medzník medzi ostatnými vecami... Ale je. A to je hlavné nie? :-)
Áno áno áno, posledná tretia časť druhej kapitoly. Pokiaľ ste od nej čakali viac, s ľútosťou vám musím oznámiť že predošlá bola moje maximum. Lepšie somariny zo seba už vážne nevypotím. Takže na, kochajte sa a ľutujte ma....POTOM sa všedci milovníci našich súrodencov môžu poďakovať Lu ktorá nemá rada postupné odkrývanie tajomstiev a rada by vedela o čo tu vlastne ide, takže... V najbližších piatich častiach tretej kapitoly sa s našimi hlavnými protagonistami neuvidíte. Zamávate im na rozlúčku a zaželajte pekné prázdniny...
((sorry za pravopis a preklepy. nečítala som to po sebe poriadne. a aj keby... moja dyzgrafia a dyzlekcia by tú chybu aj tak nenašli)
Enjoy ;)

II. Kapitola
NOVÁ NÁDEJ

(3.)

Kyrien zostal vyjavene stáť na mieste ešte dlho po tom, čo sa mu stratila z dohľadu. Neveril tomu. Nie, jednoducho jeho mozog odmietal prijať fakt, že to dokázala. Že dokončila štúdium a je Mágiňa. Pre všetko čo mu je na tomto svete drahé, veď to je nemožné! Za taký krátky čas? A vôbec... Je žena! A tie majú predsa sedieť nad kotlíkom s pochybne bublajúcim zeleným obsahom, nie vyvolávať poltergeistov a ovládať elementy!

"Poď." Prerušil jeho tok myšlienok Natrias a kývnutím hlavy naznačil, aby ho následoval. Z toho, ako nadmieru pokojne sa po celý čas tváril začalo byť Kyrienovy jasné, že to s predstavením "Ja nebudem zdieľať mysel s tou namyslenou fiflenou" asi trochu prehnal.

Dobre, tak možno nie len "asi".

A "trochu".

Určite. A dosť.

Ale keď ona... Aaaah !!! Jediný pohľad na Tyru, na ten jej výsmech hlbokých oceľových očí a v ňom nebezpečne vzkypí adrenalín. Váhavo, zdráhavo sa teda došuchtal na čistinku, kde elf jediným tlesknutím zapálil oheň. Pár ďalšími gestami nad ním vykúzlil kotlík zo zeleninovou polievkou, postavil stany, napojil kone, vysušil si mokré oblečenie... A mlčal. Celé hodiny zamyslele pozoroval hru žltých plamienkov, nevšímajúc si chlapca vedľa seba.

Kyrien takmer okamžite pochopil čo mu tým chcel naznačiť - že spravil chybu. Áno, prehnal to. Áno, bolo to nebezpečné. Áno, správal sa ako idiot. Áno, je si vedomí všetkého čo nemal a spravil to. Ale aby to ľutoval, k tomu ho ten dôchodca nedonúti! On to nepríjemné ignorovanie vydrží a nenechá sa pokoriť. Nech sa len pekne krásne starček ozve prvý, nech mu dá jedno dlhé, srdcelomné kázanie a všetko potom bude opäť raz fajn. Obaja si budú užívať radosti a slati života až kým nedostane to hlúpe tetovanie, nezcvokne sa z neho a bude bohov pokoj.

oOo

Začalo sa stmievať. Na les pomali, no iste padal súmrak a Natrias sa stále ani len nepohol. To ticho ktoré vládlo, atmosféra ktorá panovala a aura ktorá z mága sálala, Kyriena privádzala k šialenstvu. Nakoniec mu to nedalo.

"Majter?"
"Áno?"
"Prepáčte."

Natrias po prvý krát odkedy zasadli odtrhol zrak od ohniska a venoval mu jeden pohľad. Tak tvrdý a neúprosný, až chlapcovi prebehli po tele zimomriavky."Prosím?" Spýtal sa, overujúc, či dobre počul.
"Že mi to je ľúto. Vybuchol som a prestal sa ovládať. Už sa to viac nestane, sľubujem."
Nato, ako keby si obaja vymenili pózy- teraz to bol Kyrien kto bezducho zízal pred seba a Natrias, čo mĺkvo pozoroval svojho spolusediaceho. Chlapec sa počas toho úporne snažil prepadnúť hlboko pod zem, mág zasa premýšľal, čo mu má odpovedať.

Áno, mal by zvýšiť hlas a predhodiť mu všetko čo sa mohlo stať... Ale vedel, že by to bolo zbytočné. Kyrien si bol zjavne všetkých rizík plne vedomí, lenže sa dnes opäť raz ukázalo ich povestné ALE keď u oboch zlyhá súrodenecké puto, nervy a aj samotný zdravý rozum vezme z nevysvetliteľných príčin nohy na ramená. Tý dvaja... Sú jednoducho stratený prípad. "Ako vidím, nie si nadšený vývinom situácie."

Kyrien sa obšil a škaredo sa zamračil. "Nie."
"Prečo?"
"Pretože sa mi to nepáči. Ja a Tyra... Sme ako kladný a kladný pól magnetu - odpudzujeme sa. Ale to vy nikdy nepochopíte..."

Natrias prekvapený jeho slovami zažmurkal. "Naozaj? Prečo si myslíš?"

"Pretože to je zložité." Kyrien si zložil ruky do striešky a vyvrátil pohľad na hor, na bledomodré nebesia. Pohľadom sa vpil do žiary prvých hviezd, v duchu ďakujúc všetkým bohom, že elf sa už nič viac nevypytoval.

oOo

Noci sú v týchto končinách k teplotám cez deň neúmerne studené. Natrias sa natiahol po pár driev, aby ich prihodil do vyhasinajúceho ohniska. Plamene vďačne zapukali, do vzduchu sa dvihol kúdoľ žiarivých iskrier a oboch prísediacich oviala nová vlna tepla. Tyra sa stále neobjavila. Ale úprimne, komu vlastne chýbala?
Kyrien sa zababušil hlbšie do deky a pritúlil sa blyžie k ohňu. "A majster?" Trvalo mu, kým sa nakoniec odvážil prehovoriť.
"Áno Kyrien?"
"Ako... Ako je vôbec možné, že to Tyra zvládla tak rýchlo? Myslel som... Teda, vy ste hovorili že to trvá aj niekoľko desiatok storočí, kým sa učeň naučí všetko, čo je potrebné."

"To by som aj ja rád vedel." Povzdychol si starý mág a ďalej nemienil túto tému rozpitvávať. Keď ale kútikom oka postrehol ako sa Kyrien tvári a ako oduševnene sa nadychuje k štipľavej odpovedi, rýchlo mu skočil do reči. "Ber to tak, že tvoja sestra je dieťa Šťasteny."

Bolo počuť snáď na míle ďaleko, ako prudko chlapec zaklapol čeľusť. Pery stisol do jednej priamky, zatvoril oči a prstami zaryl do zeme. To bola rana pod pás.

"Pri narodení dostala do vienka od Sudičiek schopnosť zapamätať si všetko, čo kedy videla alebo počula. Takže Tyrina výučba prebiehala podstatne rýchlejšie, ako býva zvykom."
"Ale že to vie odrapkať naspamäť ešte predsa neznamená, že to vie použiť!" Zavrčal pomedzi stisnuté zuby Kyrkus.
"Ale tvoja sestra to vedela a vie. Priznám sa že som tomu nikdy nechápal, lenže po tom čo som videl dnes si myslím, že talent pre praktické prevedenie máte obaja hlboko v génoch." Natrias sa na učňa povzbudivo usmial. Bol si vedomí, že to čo povedal nie je práve to, čo by chcel Kyrkus počuť, ale povedal mu pravdu. Pravdu ktorej pravidlá síce sám úplne nechápal, no nechcel sa v tom teraz babrať. Namiesto podrobného skúmania záhadnej Tyrinej osobnosti, svojho nového učňa trochu povzbudil. "Tak ju už pre všetkých svätých toľko už nepreklínaj. Ona je ona, ty si ty. Obaja sa iný ale či chceš alebo nie, máte toho veľa spoločného.Tak sa vzchop a ukáž svetu, že má novú nádej..."
Kyrienovy po týchto slovách zaihralo nadšenie. Pokiaľ o neho Natrias ešte stále stojí, j napriek všetkému čo sa stalo... Možno ešte nie je všetko úplne stratené. Uchmatol z ohniska do červena rozžeravený kus uhlíka. "Uvidíte, že ja vás nesklamem. Budem lepší ako ona." Povedal a zjemna fúkol. Kus dreva okamžite vychlado a Kyrkus si ním nakreslil na dlaň starú antickú runu poslušnosti. Dívajúc sa elfovy priamo do očí, naprahol ruku pred seba a spýtal sa: "Budete mojim učiteľom?"
Natrias sa váhavo stiahol. To, s čím Kyrien prišiel, bola tradícia Látyn - niečo ako prijatie do cechu mágov. Oslava väčšia, ako samotné velebenie slnovratu. Podľa protokolu si počas nej učeň na dlaň nakreslí znak poslušnosti čím sľubuje svojmu majstrovy oddanosť a učiteľ zasa znak trpezlivosti, ktorým sa zavezuje, že žiaka naučí všetko, čo on sám vie. Podaním rúk a vyslovením príslušnej formulky sa uhlíky zmiešajú - takto spojené runy symbolizujú pevné puto medzi dvojicou.

V dnešných dobách keď je mágia zakázaná a jej nositelia sú lovený ako divé zvery sa už Látyn neoslavuje. Stratil svoju prvotnú hodnotu vo svete, no tú pravú podstatu - moc, zodpovednosť a novú nádej ktorú prinášal tak iba znásobil. Po storočia sa vykonával v tichosti, potajme a čoraz zriedkavejšie, pretože ľudským znečisťovaním zdroje mágie slabli. Strácali sa a upadali v zabudnutie. Aj nástupcov ktorí v sebe to čaro dokázali živiť, bolo rokmi menej a menej.

Lenže ani to, že Natrias je posledný a že doba je naozaj veľmi zlá, ani to mága nezníži k tomu, aby nechal niekoho rozhodovať za neho. Kyrien má potenciál, ale vychovať pyšného čarodejníka zo slabými nervami by mohlo mať veľmi nepríjemné následky. Preto... Nie. Bohužiaľ, teraz nie. Chlapec sa potrebuje schladiť, než dostane do rúk takú zodpovednosť.
"Kyrien, jablko nikdy nepadne ďaleko od stromu, ale pri všetkej úcte, si pravý opak sestry. Zbrklý, výbušný, neposedný a nevychovaný..." Hovoril pomali, zreteľne. Snažil sa vzpurného chlapca nevyviesť z miery tak, ako sa mu to už raz podarilo ale zjavne jeho upokojujúci tón ni ospravedlňujúci pohľad nepomohli. Žilka na chlapcovom krku začala nebezpečne rýchlo pulzovať.... "Nevieš čo všetko povolanie mága obnáša, a ja neviem či to zvládneš. Pochop ma chlapče, chce to čas. Ešte nevieš čo sa od teba očakáva, a ja neviem, čo mám očakávať od teba. A vlastne, popravde, teraz, po tom čo si predviedol vôbec nemám nutkanie tú zmluvu vôbec uzatvárať." Pomali zatvoril podávanú ruku v päsť. Jasné zamenie že Látyn sa konať nebude. Teda, nie dnes, teraz, a tu. Natrias dúfal že mladík jeho dôvody pochopí.
Kyrien sa mu prudko vytrhol. Rýchlo vyskočil na nohy, priškrteným hlasom zamrmlal niečo ako "Musím si odskočiť" a opustil čistinku skôr, ako jeho vnútorný nepokoj vyústil do ďalšej katastrofy. Horké slzy mu zaplavili tvár... Natrias v žiare ohňa zastihol ich krátky odlesk prv, než sa chlapec úplne vnoril do šera tieňov. Potom iba smutne sklopil hlavu. Toto nechcel. Naozaj nemal v úmysle odstaviť ho na vedľajšiu koľaj hneď v prví deň ale... ALE. V hre je viac, ako len niekoho pošramotené ego. Kým sa chlapec nenaučí ovládať a kým nepríde na to, čo smie a čo nie, Natrias mu nič sľubovať nebude. "Život je krutý učiteľ, ale blázon sa v inej škole učiť nebude, všakže?" Povzdychne si a letmo potľapká svojho koňského priateľa, ktorý v žiare mesiaca nadobudol jasný strieborný odlesk. Allan súhlasne zaerdžal a priateľsky sa elfovy otrel o rameno.
On na to príde. Ani vy ste neboli odjakživa dokonalý...

oOo

Mladý Nemesis očami prižmúrenými od hnevu, rukami od zúfalstva stisutými v päsť a zrakom zakaleným pachuťou poníženia poslepiačky blúdil hustým lesom tak dlho, kým mu nočný vzduch dostatočne neschladil horúcu hlavu a neodvial zlé myšlienky.

A on si uvedomil že to je pravda. Že Natrias urobil dobre. Byť na jeho mieste, nikdy by d niekym ako on nechcel mať nič spoločné.Taktiež mu došlo, že si svojou zbrklosťou ZASA nadrobil poriadny malér. Dostal sa do kaše, z ktorej ho bude stáť veľa úsilia, než sa z nej dostane. "D´Arvit!" Zanadával a päsťou vrazil do stromu. Hánky sa mu tým škaredo zodrali a ruka dostala kŕč... Ale vždy bol na tom lepšie ako strom, ktorý sa rozlomil na dvoje a zrútil sa k zemi.
On je taký hlupák! Prečo sa do toho staral? Prečo to nenechal plávať? Teraz je ešte za väčšieho egoistu, za akého bol predým. Excelentné. Fakt excelentné... Sprosté súrodenecké puto. Sprostá Tyra. Sprosté Ingwae. Sprostý ON.

Bezmocne kopol do kamienka. Je v riti. Slušne povedané. Zhlboka sa nadýchol sa aby uvoľnil ďalší amok zloti - pre tento krát však smerujúci správnym smerom (k jeho veľaváženej hlúposti)... Keď ho v nose ho zaštípal silný parfum.

Ľalie.

Než sa spametal, niekto mu rukou zapchal ústa a stiahol ho za najblyžší strom. Než sa stihol zahnať, utočník sa mu postavil čelom. Než stihol čokoľvek pomyslieť, Tyra si voľnú ruku priložila k perám a naznačila, aby bol ticho. Len milisekundu na to neďaleko pred ním les preťal výkrik "TAM! Odtiaľ to šlo!" a štekot psov.
Ľudia. Povedala mu v hlave. Netušil ako sa mu tam dostala, ale keďže podľa hluku (ako je možné že si ho doteraz nevšimol??) sa zdala byť skupina ľudí pomerne veľká a psy poriadne zúrivé, rozhodol sa jej následovné : "Mlč a bež." vziať k srdcu bez nejakých zbytočných cavikov. Prikývol. Tyra po ňom naposledy blysla strieborným pohľadom, otočila sa na päte a splynula s prostredím. Jednoducho zmyzla. Ufujazdila tak rýchlo, že kým sa Kyrien rozhýbal, videl už len záblesk jej bielych šiat tak ďaleko, že tomu sám neveril.

On sa radšej vyhupol na strom a po konároch, ladne ako by sa pre to narodil, jemne ako by nič nevážil a hladko, ako keby tu poznal každučkú vetvičku, si to vzdušnou cestou odskákal späť až na čistinku. Predsa len, dole začínalo byť rušno.
Keď zoskočil na ich miesto stanovania, tábor už bol zbalený. Kone pripravené na odjazd nespokojne prešľapovali na mieste a mágovia zabratý do tichého rozhovoru pri pohľade na jeho šticu plnú lístia a úlomkov uťali rozbehnutú reč.
"No konečne." Zamrmlala Tyra a vyšvihla sa do sedla.
"Nasadaj, odchádzame." Zprudka, tak že sa mu vážne nedalo odporovať, zavelil Natrias a ukázal na Allana. Kyrien krátko zaváhal - bol to Neresijčan a jeho prvé stretnutie s týmto druhom nedopadlo najslávnejšie... Ale keď ho elf mávnutím ruky vyzval druhý krát, vykašľal sa na "etiketu" a usalašil sa na koňskom chrbte ako bol zvyknutý. Natrias, na to že mal najlepšie roky už dávno za sebou ho veľmi svižne následoval.
"Čo sa stalo že utekáme?" Spýtal sa, kým si elf uťahoval postroje.
"Ľudí z neďalekej dediny zburcovalo tvoje predstavenie. Zisťujú čo to malo znamenať."
"Aha." Zamumlal Kyrien. "Prepáčte."
"Neskoro." Povedali obaja mágovia unisimo. Tyra mávnutím zhasila ohnisko a trojica sa ponorila do úplnej tmy. Ešte aj Neresijčania, ktorý doteraz nechali vynikať ich jasnú prirozenosť, sa utiahli k vzhľadu obyčajých tátošov. "Ja ich odlákam, vy bežete na sever." Povedala čiernovláska.
"Nech Bohovia sprevádzajú tvoje cesty a Šťastena ti je hviezdou na kľukatých cestách osudu, Tyrinaea. Pozdravuj dvor v Nerei." Usmial sa elfí dôchodca a definytívne sa tak rozlúčil zo svojou prvou učenníčkou.
Tyra sa jemne uklonila, maskla jazykom a kopom do slabím popohnala Lillith priamo do rany smrteľníkom. Kyrien otváral ústa že jej tiež zakryčí niečo v tom zmysle aby sa správala slušne, keď aj elf popohnal svojho žrebca a jemu sa do úst vovalila vlna ničoho. Ten nápor, keď sa vydali vpred ho temer sfúkol zo sedla, iba v poslednej chvíli sa stihol chytiť Majstra za pás a zatvoriť oči aj ústa.
Do skorého videnia, sestrička. Pomyslel si sám pre seba a v duchu sa zaprisahal, že najblyžšie sa uvidia na jeho Látyne. Dovtedy... Bude sekať dobrotu. Bude pilne študovať a bude... Lepší ako ONA.

No, to by bolo všetko... Snáď ma neukameňujete. Hm. Takže, ako som povedala, zo súrodencami Nemesis (pikoška zo zákulisia, Nemesis je grécka bohyňa odplaty ;) ) sa na chvíľu rozlúčime a na záver ponúkam pár obrázkov. Sú podľa vaších predstáv? Nie? Smola. Pretože ja som si ich predstavovala práve TAKTO :

že Elfí dôchodca alias NATRIAS

náš drakom ozbrojený tupček - KYRIEN

jej veľkorisá maličkosť TYRA

"nepodarená" ľudská princezná LEA

naša až príliš dokonalá IWONNEE

ZASIAH - Nočný tieň, z Akadémie magických umení

a v neposlednej rade samozrejme skromný hrdina ARES :)

Dúfam, že som navnadila aby ste zostali pred obrozovkami aj naďalej a že som toho neprezradila priveľa.
:-]

vaša C.V.O.K. t.m.a.
((centrálne vojensky orientovaná konfederácia Tyna Morriardy Ackless))

FIREJUGGLING II. :)

Mon, 09 Apr 2012 21:37:08 +0200

Alebo - jeden z mojich nebezpečných koníčkov.

Pre tých ktorým to stále nedochádza... Je to také to žonglovanie s ohňom (I. časť) alebo s LED-svetlami (II. časť) ktoré ste mali možnosť vidieť v súťažiach ako československo má talent a podobne. Venujem sa tomu už asi... Päť? Rokov a stále to je niečo, čo ma fascinuje. Čo mi dodáva adrenalín. Čo ma uchváti vždy, keď dostanem POY-ky do ruky :-)
Keďže napísané nič nemám, tak vám aspoň ukážem pár momentiek :-)

Enjoy.

((moja momentálna profilovka na FB =D))

II. časť - LED svetlá

opäť upozorňujem že fotky nie sú nijak upravené. túto formu žonglovania využívame predovšetkým v uzavretých priestoroch, kde by bol oheň ako pre divákov, tak pre okolie nebezpečný... Takže :P
Nech sa páči.
Na úvod pár kvalitnješích z posledného tréningu...

2. a aby ste mi verili že to fakt nie je iba photoshop, ukážem vám moje nástroje. tieto poiky v sebe majú zabudované farebné svetlá, ktoré sa rýchlosťou a zmenou smeru menia - nie blikajú, iba zmenia farbu. =)

4. malá koláž

5. No a na záver ešte pár momentiek :-)

FIREJUGGLING I. :)

Mon, 09 Apr 2012 20:27:50 +0200

Alebo - jeden z mojich nebezpečných koníčkov.

Enjoy.

((aj vy máte také šialené hobby? ))

I. časť
oheň

To čo vidíte, nie je nijako upravované. Všetko to som ja čo si samozrejme nemôžete overiť pretože mi veľmi vychcane nie je vidieť do tváre :D Ale tak teda no...

1. Palica. Vyzerá tak nejak.... Kvalita fotky je na úrovni fitoplanktónu pretože je fotená ešte zo Šrotíkom, ale no - aby ste zhruba pochopili, čo následujúce šmuhy budú znamenať :D

2. CVOK v akcii :)

2. POI-ky

to sú zasa pre zmenu kevlarové vlákna na reťazy a mám to radšej, pretože tam je väčšie množstvo kreácii ako s palicou

2. Len veľmi málo záberov z jedného vystúpenia keď bol lepší foťák, čo to dokázal zachytiť

3. No a na záver tu je VEJAR.

môj najnovší výstrelok.
Fotky sú zostrihané do krátkej animácie... (to viete, konečne mám nový foťák tak si také môžem dovoliť) časom to urobím aj na ostatné :D

Lay na objednávku pre Lilly

Sun, 08 Apr 2012 15:05:49 +0200

Tak tu teda máme prázdniny a ja napravujem resty čo som si narobila. Takže wualá, dess pre Lilly z romantica-dream. Chuderka, čakala naň vyše mesiaca... Dúfam že mi to dievča zlaté, raz odpustí...
No, Lilly chcela niečo fantasy a nechala mi úplne voľnú ruku a takto nejako to dopadlo... Snáď mi tiež raz odpustí...

Irónia osudu I. - Home, sweet home

Sun, 01 Apr 2012 19:26:28 +0200

Tak, a máte to tu. Je tu nedeľa a šípková rúženka sa prebrala z tisícročného spánku aby vám ponúkla Iróniu osudu. Prvú a poslednú kapitolu. Sú to totiž ešte myšlienky a bláboly, ktoré som napísala v čase, keď to vyzeralo, že IO bude reálna spoluautorská poviedka. Ale naše slávne duo sa rozišlo, poviedka zamrzla... A hoci som na ňu TU vyhlásila nový konkurz do "spoluautorstva", nik sa neozval a teda to zostáva, ako je. Toť znamená jeden prológ a prvá časť prvej kapitoly. Želám postavám dôstojný pohreb... Enjoy.
((btw, v dĺžke som sa prekonala, tak snáď to patrične oceníte.))

Venujem OSTRIMOCI za to, že možno dala mojej postave novú nádej, Erin za obrovskú morálnu podporu keď už som mala s písaním naozaj na mále, a Liss, Hejlynke a Vere za to, že tu boli aj vtedy, keď som tu nebola ja. Ešte raz... ĎAKUJEM :-)

ps. vážen sa tu nenájde nik, kto by sa pripojil? nik nemá po ruke žiadneho Van Helsinga, ktorý by vo svete upírov narobil veľkú žúrku? vážne zostane môj plán na skopnutie čo najväčšieho počtu upírskych svetov, za veľkej dávky humoru a akcie, nevyslišaný? =(

HOME, SWEET HOME.

((music - Immediate Music - The Rosary Vendetta))

Odkedy sa rozhodla zájsť na rodinnú návštevu, ubehlo pár dní. Možno aj týždňov, kto vie. A koho to vlastne vôbec zaujíma? Ju nie. Čas pre ňu hrá žiadnu rolu. Pre Nereiree je čas nič neznamenajúci pojem. Pretože JEJ patrí večnosť.
Takže sa nikde neponáhľala. Cez lesy a hory, naprieč lúkami a planinami, po chodníku alebo po diaľnici, dňom i nocou, flegmaticky, z nohy na nohu kráčala z Helsiniek na juh.
Bohovia, aké poetické... Pozastavila sa nad vlastnými myšlienkami a znechutene prevrátila očami. Už je to tu. Zasa. Znova a opäť ju atmosféra Voltery oblbuje, vyvoláva nával nechcených spomienok.
V nejakom nezrozumiteľnom jazyku neslušne zanadáva a potrasie hlavou, v snahe zbaviť sa toho hlúpeho pocitu melanchólie. Nepomohlo. Čriepky minulosti, sa zabodávajú do jej vnútra tým silnejšie, čím viac sa približuje k hlavnému sídlu jej rodiny. To hlúpe prastaré puto v nej vibruje a ona sa ho nemôže zbaviť. Tak sa ho pokúsi aspoň prehlušiť - zvýši hlasitosť v slúchadlách iPodu na maximum, a nechá, nech divoké gitarové sóla vytlačia sentimentálne myšlienky hlboko zo okraj jej vnímania. Ponorená do tajov hudby sa sústredí iba na divoké takty bicích, do ktorých mimovoľne zrovná krok.
Ako tak drsné podrážky Steelov sťažka dopadajú na zem, sprevádzané štrngotom strieborných reťazí na pyramídovom opasku, ako sa jej okolitý svet zlovestne odráža v tmavých okuliaroch a prímorský vetrík jej kudrnaté vlasy vo vlnách rozfúkava okolo snehobielej tváre, ako ju samotné slnko v posledných červenkastých zábleskoch korunuje ohnivou svetožiarou, niet sa čo čudovať, že jej všetci ustupujú z cesty. A tak Nereiree kráča rušným námestím, vychutnávajúc si pocit, že ona je niečo viac. Že ONA... Je najviac.
Prvého odvážlivca ktorý pred ňou neustúpil flegmaticky obíde. Do druhého "nechtiac" vrazí ramenom a zastaviť sa ju podarí až tretiemu upírovi. Nejakému týpkovi z Arovej gardy, ktorý stáži vstup do samotnej rezidencie Vládcov. Prívetivo sa na neho usmeje, čím odhalí dva ostré tesáky. "Zdravím Leo, ako sa máme? Ešte stále je tvoje preradenie k osobnej ochranke v štádiu prejednávania? To ej tak nespravodlivé... Už čakáš dobrých tristo rokov. Čo na tom úrade práce robia?" Zatiahne hravo prívetivo. A zatiaľčo sa denná stráž spametáva zo šoku, kto mu to tu prišiel na návštevu, čiernovláska sa obslúži sama. Poodchýlila päťmetrovú bránu paláca, a akoby to bola tá najbežnejšia vec v jej živote, a vstúpila na recepciu.
Steny boli obložené drevom, na podlahe ležali hrubé, sýto zelené koberce. Neboli tam síce okná, no všade viseli veľké, osvetlené maľby toskánskej krajiny, ktoré vydávali dostatok jasu všade navôkol. Už na prvý pohľad jej bolo jasné, že odkedy odišla, pár vecí sa tu zmenilo. Čo však Nereiree úplne zarazilo, bol leštený mahagónový pult uprostred miestnosti, za ktorým stála žena. Áno. Žena. Nie upír. Človek. Touto skutočnosťou mierne povyrazeným dychom prešla celú dĺžku miestnosti extrémne rýchlo, a nedbajúc na pochybovačné pohľady ostatných prítomných, v potrebe vykrútiť niekomu krk "bez pozvania" vpálila do trónnej sály.
S teatrálnym "Hi guys" roztvorila zlatom tepané, dvojkrídlové dvere a ako ako násťročná pubertiačka zatrilkovala: "Som doma." Ako keby jej vôbec nevadilo, že mocných vladárov vyrušila uprostred raňajok. Vychutnávajúc si ich strnulé, prekvapené pohľady, aby dodala svojmu príchodu ešte väčší šmrnc, a vygradovala napätie, vytiahla z vrecka zväzok kľúčov a hodila ich do medenej misky na stolíku, hneď vedľa dverí.

"Alexanda?" Spamätá sa pomerne skoro Marcus.
"Osobne." Príchodzá sa v dobrej nálade zubí aj naďalej. Koženú bundu nedbalo prehodí cez najbližšie kreslo a stúpa si k poslednej, ešte živej obeti. "To je pre mňa? Ako darček na uvítanie? Ale to ste nemuseli..." Bruškami prstov jemne prejde strachom paralyzovanej dievčine od čela až k čeľusti. Bola tak mladá... Len sotva mohla mať viac ako osemnásť, bola ešte len dieťa, ktoré sotva začalo žiť. A už má byť koniec? V tomto svojich súkmeňovcov nikdy nechápala. Veď je to tak odporne barbarské...
Otočí sa na päte a upírskou rýchlosťou si zasadne na prostredný, kamenný, rubínmi zdobený a striebrom tepaný stolec. "Držím diétu. Ale nech sa páči, vy kľudne pokračujte a nenechajte sa rušiť. Ja si počkám." Mávne rukou akože všetko je fajn, nohy si ležérne prehodí cez jedno operadlo, chrbátom sa oprie o druhé a zloží si slnečné okuliare.
Pomali, efektne, ako v spomalenom zábere akčného filmu odhalí pár čiernych očí. Dvojicu jednoliatej temnoty. Koniec, z ktorého nekonečných hlbín sálal ochromujúci chlad. Jeden jediný pohľad na ne, vzbudil v upíroch nevýslovný rešpekt. Smrteľný strach. A hlbokú úctu. Jeden jediný pohľad z piedestálu moci na tri najväčšie mocnosti stačil, aby zanechali svoje dosavadné činnosti a venovali pozornosť jej maličkosti.
"Alexandra. Radi ťa opäť vidíme." Ozve sa Aro. Z jeho hlasu bolo všetkým jasné, že to bola iba číra frázaa že jeho pocity z návštevy sú skôr úplne opačné. To, že nie je jediný, čiernovláske dosvedčia aj z tieňov sa vynárajúce postavy, odeté v dlhých, nevkusných, čiernych plášťoch. V duchu prevráti očami. Ježiši. Garda. To to ešte stále funguje?

Marcus, ktorému však ako prvému - a zjavne jedinému dopína, že vidieť Nereireena tróne musí byť pre všetkých, neoboznámených zo skutočnosťou priam zarážajúce, vidá príkaz na vypratanie miestnosti. Až o pár minút, keď zostanú zoči voči iba oni štyria, odváži sa opýtať. "Čomu teda vďačíme za tvoju prítomnosť?"
Nereiree si znudene prehrabne vlasy. "Pre čo za tým okamžite hľadáš nejaké zámery? To nemôžem len tak prísť a navštíviť rodinu?"
"Nie. Nie je to tvoj štýl." PO prvý krát prehovorí Caius. A čiernovláske okamžite zmizne hraný úsmev z tváre.
"Správne. Tak prečo sa tak hlúpo pýtate?" Vyštekne. Rýchlosťou svetla sa postaví a skôr než stihnú zareagovať Caiusove reflexy, už stoji za ním a výhražne mu šepká do ucha. "Čo to má znamenať?"
Upír sebou ani necukne. Nežmurkne. Nepohen sa ani o milimeter. "Čo čo má znamenať?"
"Áh!" Nereire zavrčí. "Posledné storočie mi začali odchádzať nervy, tak ma neser, lebo sa neovládnem..."

"A to obaja predsa nechceme riskovať však? Tam prestaň zmetkovať a rovno povedz, čo ti zasa sadlo na nos a my to spoločnen vyriešime."
Tento krát sa Nereiree neovládne - zdrapí ho pod krkom a nešetrne ho hodí cez celú miestnosť tak, že stenu do ktorej narazí, zdobí poriadna preliatčina a pavučiny rýh sa ťahajú od stropu až k podlahe. "So mnou s atakto rozprávať nebudeš, parchant..."
"Som tvoj otec!" Caius sa otrasie, ako keby sa nič nestalo a postaví sa pred dcéru. "Budem..."
"Nebudeš!" Vstúpy do bežnej Volturiovskej idilky Marcus a postaví sa medzi nich. "Caius, správaj sa slušne. Je staršia. A ty Nereiree sa prosím ukľudni. Takto sa nedozvieme, čo ťa trápy."
Upírka nespokojen prižmúri oči - je vidieť, že sa veľmi premáha, aby nespôsobila vraždu v rodine. Na veľké nepočudovanie, Caius jej vražedné pohľady znášal statočne, a v ich opetovaní nezaostával ani o piaď. Ich hrdosť, hrdosť dvoch najstarčích bytotí na tejto zemi spôsobila, že ani jeden nechcel z hádky upustiť. Odstúpiť. A tak tam stáli niekoľko minút. Možno hodín. Ani ejdného z nich to však nezaujímalo.
Až keď sa ozvalo decentné klopanie na dvere a Aro ubezpečil gardu že je všetko v poriadku, až keď začali cez vytrážne okná presvitať prvé slnečné lúče, Nereiree mávla rukou, ako keby chcela zmiasť spred seba nejakú špinu. Opäť sa usalašila na pohodlnom tróne.
"Tak fajn. Keďže sa tvárite že o ničom neviete, vezmeme to pekne po poriadku, od začiatku." Prehodila si jednu nohu cez druhú a oprela sa o vystužený chrbát odcovho trónu. " Pri vstupe som si všimla, že ste to tu trochu zmodernizovali. celkom pekne, konečne to má šmrnc obdobia, v ktorom prežívate. Vkus vám musím uznať."
Markus sa spokojne usmial, a počastoval svojich priateľov pohľadom alá - ja som vám to hovoril. Nereiree jeho snahu odmenila letmým úsmevom.
"Okrem recepčnej," tu obdarovala širokým úsmevom Ara, pretože vedela, že bezpečnosť má na starosti on a na hnedovlasé zelenoočky má už tisícročia slabosť, "ma zaujala taká tá plechová debnička na stole. Viete čo to je?"

Aro pokrútil hlavou. Jasné, čo by sa od neho dalo čakať? On bol vždy tak trochu upnutý na časy bývalé. Bol staromódny. Zastaralý. A neprispôsobivý. Keď však mlčia aj osstatný vládcovia, začne v nej kypieť hnev.
"Takže vy akože vážne o ničom neviete? Fajn. Tak ja vám poviem, do čoho ste sa chtiac-nechtiac zaplietli. Tá vec, " kývne hlavou smerom, ktorým vošla, "je najnovší výdobytok modernej technológie. Ľudstvu slúži najme na uschovanie informácii, a sú v nej uschované tisícky a tisícky kníh, milióny a miliardy listov, bilióny a triliardy slov, obrazov a zvukov. Tá malá kraksňa má nad ľudstvom takú moc, o akej sa vám môže len snívať. Má ju každý. Každý ju miluje a nenávidí, nik bez nej nemôže žiť..." že sa nad svojím vynálezom rozvášnila až príliš spozorovala, keď všedci traja ako jeden prevratili oči stĺpikom. Oni nikdynemali radi, priam neznášali, keď pred nimi začala rozoberať pokroky, ktoré ľudstvo pod jej patriarchátom dosahuje. Neznášali, keď sa začala chvastať, čoho všetkého je ich ejdlo schopné.. žeby závisť? Že ona to vie, že ona má dar múdrosti, a oni nie?Alebo ej to skôr tým, že vládci by boli najradšej, keby ľudia lozily po stromoch a padali na zem mŕtvy, už pri prvom zhliadnutí ich nebeskej krásy? Tak pol na pol. Uškrnula sa v duchu.
"No a tam, v tom novomkybersvete, moji milý, som prd pár dňami našla niečo, čo ma veľmi zaujalo. Lenže keďže nik z vás tu zajvne nemá ani len tušenia, o čom je reč, neviem, čo si mám o tom myslieť. Neviem, ako potom objasniť prenikanie tajných informácií na verejnosť." Urobila krátku pauzu, aby dala poslucháčom poslednú šancu sa dobrovoľne prihlásiť. Nič. Nik sa nepriznal. Zlosť v jej tele gradovala. Pomali, zreteľne, s gráciou prvotriedneho rečníka, pokračovala. "Báje o matke matiek, o návšteve z vesmíru, o poznaní, nesmrteľnosti a kráse, ktoré dostala za výmenu životov iných. O krvavej dani, ktorej sa bohyňa Nereiree zriekla a rozhodla sa šíriť posolstvo ďalej, sú na môj vkus až priveľmi dôverné na to, aby si ich tý magory posadnutý drakmi a jednorožcami mohli čítať deťom na dobrú noc. Pretože neviem ako vám, ale mne život alá inkognito celkom vyhovuje. Čo tam po troch obmedzení zo slnka, keď kamkoľvek s apozriem, číhajú na mňa miliardy žrádla... No nie? nemám pravdu?"
Postaví sa a za ozvena ťažkých krokov obýde do kolieska každého z nich. POzorne, ako keď sup striehne svoju obeť, sa vpíja do ich tvárí. Do ich očí. Snaží sa v nich nájsť jedinú nezrovnalosť, ktorá dotyčného usvedčí... Ale márne. Trojlístok je vekom dobre vytrénovaný. Neprišla na nič, na žiaden náznak toho, že to bol niekto z nich. Jediné, čo v nich rozpoznala, čo nimi lomcovalo a čo dávali jasne na javo, bol nesúhlas. Rešpekt. Sklamanie. Nepochopenie. A odpor. To poslednú ju ranilo, pretože bolo mierené na ňu. Zahryzla si do jazyka aby Arovy jednu nevlepila.

"Niečo som sa pýtala, Caius." Nakoniec sa zastaví pred vlastným odcom.
"Prepáčte mi madam, myslel som, že to bola iba rétorická otázka."
"Koľko krát ti mám opakovať, že sa máš radšej venovať aktivitám s manželkou a myslenie nechať na tých, ktorý používajú mozog a nie genitálie?" Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
"Kým vás to neomrzí, mylady." A je to tu. Zase a znova. Ako to tu len ona nenávidí! Silne zatne ruky vpäsť, aby mu smrteľne neublýžila. A že pot om TAK túžila... Lenže jeho drzosť a krutosť potrebuje, aby udržala vlastnú rasu pod kontrolou. Stratu tak dobrého pseudovládcu si v postavení, v akom sa nachádzala , keď sa ľudstvo potrebovalo ešte toľko naučiť... nemohla dovoliť. A on to vedel. Inak by tak nezapár a nevysmieval sa jej rovno do tváre.

"No len sa tak nešker otecko, nie si zasa až tak veľmi nenahraditeľný... To ma privádza k myšlienke, že by som si mala pomali ale iste zháňať nových zástupcov, pretože ak niekto tým bájkam na internete uverí, budeš lovnou zverou TY. A ja stratím poddaných... Hmm... Je to dosť nevýhoda, že ťa každý pozná, lebo takto to tvoje meno vedľa môjho, žiari ako červený trpaslík pred epickým výbuchom a priam si žiada o päsťovku medzi oči... Ach, to by bola predstava... MArkus? Budeš taký láskavý, a nahráš mi to, keď k tomu dôjde?"

Každým vysloveným slovom sa jej škodoradostný úškrn na tváry rozširoval čoraz viac a viac. Zatiaľ čo Caiusa, ako keby hodili do vápna - zbledol tak, že farbu, akou žiaril ešte nevynašli.
Začala sa smiať. Sprvu tlmene, decentne... Potom však nahlas a nevychovane. "Koľká irónia nie? Vždy si si dával záležať na tom, aby tvoej meno bolo svetoznáme. Vždy si chcel byť viac, chcel si byť stredobod pozornosti. Kráľ slnko chcel prežiť ďalšiu éru slávy... Máš ju mať. Ale tentokrát, to bude tuším bolieť."
Caius nahnevane zavrčal a poslal po Gardu, aby mu tú "čarovnú skrinku" okamžite priniesli. Presviedčať Nereiree aby mu článok ukázala nemusel dlho, čiernovláska mu premietla ortieľ smrti na biele plátno s doposiaľ nevýdanou ochotou.

"Nereiree schybila v svojom odhodlaní nezabiť len raz. V tú prvú noc, keď jej do cesty vošiel vlastný otec. Caius. Prvý Premenený. Rovnako krásny a krutý ako ona. No predsa len, k dokonalosti mu chýbalo Pozanie. To, čo dostala Nereiree ako dar, sa on musel naučiť sám." Caius sa po prečítaní úrivku,ktorý ho trápil asi najviac mračil desivejšie, ako stádo četrov. Byť na Nereiree, tak prečíta všetko, pretože podľa nej boli oveľa pálivejšie pasáže, čo s atkali jej samotnej. Ale budiž. Bola ticho. Užívala si pohľad na rozzúreného odca, nechápajúceho Ara a znepokojeného Marca.

"Takže. Buď sa mi dobrovoľne priznáte, kto si pustil pusu na špacír, a ja sľubujem, že to s ním skončím rýchlo a bezbolestne, alebo sa budeme hrať na schovávačku, a keď vyhrám, zaručujem všetkým trom také muky, že Jane oproti tomu bude ako pohladenie najelských krídel." Prehovorí, keď ju divadlo pantomimi prestane baviť. Všedci traja sa akoby preberú z vlastných úvah, prepália sa zabijáckymi pohľadmi a potom prenesú hnev, na čiernovlásku pred sebou.

"To si bola ty!" Zavrčí Aro "Vševediaci" a osočujúc ukáže na Nereiree prstom. "Ty, pretože bájnu Nereiree nik neozná a ani poznať nebude, zatiaľčo cez Caiusa s avšedci lovci dostanu priamo k nám! Chceš..."
Čiernovláska prevrátila očami a zrušila jeho teóriu o konci sveta už na začiatku. " Nie Aro. Ver že nechcem zostať na tomto svete sama. Nechcem a nenechám si vziať všetko, čo som si za tie ticícročia stihla nahromadiť, tekže ťa sklamem ale nie, nemám s tým nič spoločné. Caius? Máš pre mňa TY nejaké racionálne vysvetlenie?"
"Ja? To si naozaj taká hlúpa a myslíš, že by som na zoznam hľadaných zločincov napísal vlastné meno?" Vykríkne pobúrene.
"Áno tati, som taká naivná, že ti neverím ani nos medzi očami. Ty si ten prvý, kto by toho schopný bol. Ktovie, s kým si si podal ruku, kto ti naletel na to, že ty si ten jediný dobrý a my ostatní sme zlí. Takže? Nič?"

Druhý najstarší upír otvorí ústa, no skôr ako z neho výde prvá slabika, Nereiree je jasné, že to k veci nebude. Prstom mu zaklapla otvorenú sánku skôr, než stihol z úst vypustiť ďalšiu somarinu, na jej úkor.
Caius niečo nezrozumiteľne zavrčí a následuje Ara - extrémne rýchlo mizne z čiernovlaskynho dosahu. "Marcus? Je niečo, čo by som mala vedieť?" Viac ako len trochu vyvedená z miery ich správaním sa otočí k snád najnormálnejšej časti jej zástupcov na "dvore". Lenže aj Marcus, ju pre tento krát sklamal. Iba pokrčil ramenami a za úctivej úklony sa spakoval z miestnosti.

Nereiree zostala sama. Napálená. Odignorovaná. S čoraz silnejúcim tušením, že za hradbami Voltury sa niečo deje. Niečo nekalé. Niečo... O čom všedci traja vedia. Ale násladky tohto kalibru zrejme nečakali.

"Perkele paska..." Zanadáva jazykom, ktorým hovorila posledných dpäťdesiat rokov a v snahe uvoľniac napätie v jej tele, kopla do steny. To, že to zrejme trochu prehnala jej napovedalo hlasné chrup. Na ďalšej stene po dnešku pribudla sieť prasklín. "Áno. Perfektne. Horšie to už vážne byť nemôže." Zavrčí, keď rukou prejde po poškodenej nástennej maľbe od Michelangella.
"Návrat domov nevychádza podľa predstáv?" Z tieňa sa nečakane vynorí postava, zahalená v krvavočervenom habite. Keď už sú vládcovia preč, ostala na pospas Arovej garde. Skvelé. Ďalšia časť jej rodiny, ktorú nenávidela snáď viac, ako odca.
Vzdychne si. "Aj ja ťa rada vidím Felix."
"Ďakujem. Ja teba viac Alexandra." Upír si dramaticky zhodí kapucňu a zaxichtí sa tak, že by aj mlieko skisko, keby ho videlo.
"Viac sa už nedá. Ver mi."
"Veriť ti? POzerám, že zmysel pre humor ťa za tie roky ešte neopustil..."
Čiernovláska nechá stenou stenou a zberá sa na odchod. Do jednej ruky schmatne koženku, do druhej kľúče. "Taktiež vyjadrujem poľutovanie nad tvojím, úbohým, rokmi sa zhoršujúcim zdravotným stavom. Plne s tebou súcitím. Demencia dosť bolí, čo?"

"Vždy menej, ako bude bolieť hnev vládcov teba Volturiová." Do Felixovej odpovede a Nereirinej cesty vstúpila Jane. A čiernovláska mala chuť vraždiť. Najlepšie samú seba - a bol by bohov pokoj. Prečo? Prečo práve ona musí mať také šťastie?

"Normálne. Prídem. Zabijem všetkých papuľnatých somárov čo mi stoja v ceste a odýdem. Aha." Nereiree malej upírke postrapatí poctivo nagelovaný účes a saltom ju preskočí. Ešte pred dopadom na zem pocíti prievan, keď Jane podnikne výpad jej smerom, ale niečo ju zastaví.

"Teraz nie Jane. Budeš mať problém."Povie "záhadný" záchranca.

Čiernovláska dopadne na zem a usmeje sa.

"Ona má problém! Veľký problém! Pusť ma!" Žadoní upírka. Ale on ju cez seba nepúšťa, tvorí živú hradbu medzi dvoma najmocnejšími ženami na dvore. Jane vrčí a skučí... "Ale..."

"Žiadne ale." Povedia Nereiree a Demerti unisimo. A obaja sa otočia. Čelom k sebe. Obaja sa usmejú. Úprime. Vrelo sa obímu. Radostne. No kým sa odstanú k tretej méte, Jane ich od seba odtrhne. Prskajúc ako mačka sa medzi nich vrije, pričom Nereiree len v poslednej chvíli stihne zablokovať jej zúrivý výpad.
"Ty mrcha!" Zvrieskne tak, že to muselo postaviť do pozoru celú Volterru. Vyslala k čiernovláske vlnu svojej moci, no bezvýsledne. Na ŇU žiadne triky nefungovali. Nereiree sa zasmiala.
Pred ďalšími somarinami, ktoré by mohla maličká vyviesť a ktoré by jej už najstaršia upírka tolerovať nemusela, ju zachraňuje Demeri. Oblapuje ju okolo pásu a tiskne k sebe v silnom zovretí. "Kľud maličká, jej sa to zráta. Aro ti predsa sľúbil, že potom bude iba tvoja..." Šepkal upokojujúco, zatiaľčo Felix sa od smiechu válal po zemi. Jasné. GDemerti bol vždy nad vecou. Preto sa Nereiree tak páčil...

"Ehm, ušlo mi niečo?" Zatiahne zvedavo, pretože posledná veta v jej ušiach neznela práve najnormálnejšie.

"Ale nič. Lem pár ľudí si na teba počas tvojej neprítomnosti zasadlo." Rus pokrčí ramenami, nakoľko mu to len situácia dovoľuje.
"Aha." Nereriee sa po tváry rozleje rozpustilý úsmev. "A nevieš tak náhodou prečo?"
"Tipoval by som žiarlivosť. Aj keď u oboch z trochu iných dôvodov..."
"Ale choď. To by bol prejav citov. A toho ani jeden z nich schopný nie je."

Demerti sa zvonivo zasmeje. Felix sa naopak smiať prestane. Rus šibalsky žmurkne, na čo sa Jane začne v jeho náruči metať ako zmyslov zbavená. Ale moc nepoužije. Na neho nie. Nereiree v duchu vybuchuje smiechom, keď svojho obľúbeného dvorana upírskou rýchlosťou obíde a pobozká na líce.

"Odkáž vládcom, že im dáva tri dni čas na rozmyslenie. V piatok večer chcem odpoveď." Zašepká pri odchode Felixovy do ucha a snáď ešte skôr ako mu v ušiach zaznie posledná slabika, je preč.

V tom čase, keď Demetri púšťa rozzúrenu Jane, keď sa trónnou sálou ozýva hlasná facka, keď sa on krásne smeje a zvyšok gardy vyletí von ako riadené strely, Nereiree už je vo svojej veži. Rozvalená na baldachýnovej posteli, a zvlášten dobre naladená oproti tomu, ako sa cítila keď tu došla, civela do stropu.
Budú to ťažké tri dni. Pri predstave času stráveného v spoločnosti najblyžšej rodiny jej úsmev z tváre zmyzol tak rýchlo, ako sa objavil. Avšak keď sa na dverách ozve zdvorilé zaklopanie, a po jej vyzvaní vstúpy dnu Demetri, nálada jej opäť stúpne.
"Tak ako princezná, ako bolo na severe?" Posadí sa na kraj jej postele a ona sa uteší predstavou, že akokoľvek jej bude rodina žrať nerv, je tu ON. Znova sa usmiala. Pretože ju čakali najkrajšie dni v jej živote.

Nerieree - teda, jej oči. =) tie pazúriky si nevšímajte. ale čierny lak ostáva :D

Marcus (keďže toho mám rada, trochu som ho poupravila, narozdiel od filmu xD)

Caius

Aro

Demetri

VEĽKÁ BURZA spoluautorských poviedok

Wed, 28 Mar 2012 14:13:44 +0200

Muhahah, traste sa, som späť. Idem čítať a čítať a hodnosiť a písať... :D Tešíte sa na to tak ako ja? :D V každom prípade (začala som si uvedomovať že toto slovné spojenie používam v poslednej dobe až nadmerne často) mám pre vás pár návrhov.

1. Ako iste všedci viete, poviedky IRÓNIA OSUDU a HRDINSKÉ ČINY DRIÁDY ŽOFIE som pred časom definytívne vyradila vo z hry. LENŽE! Mne to nedáva spávať a chcem v tom pokračovať... Naozaj chcem. Tak ma napadlo... Nenašli by sa tu nejaký dobrovoľníci, ktorí by sa do toho so mnou pustili? Samozrejme, uvítam nové nápady, nové smerovania... Ochotne pozmením mnou doteraz zamýšľný dej, len nech sa to konečne pohne dopredu a nestojí to na mieste. Hm. Takže? Any volunteers ? =) Písalo by sa (s najväčšou pravdepodobnosťou) stredavo, po častiach :-) A samozrejme, nie ako na bežiacom páse, že každý deň niečo... Nie. Dobre viete že ja toho nie som schopná, takže by to boli také... Nazvyme to oddychovky. No? Prečítate si čo k tomu zatiaľ, je, porozmýšľajte čo by mohlo byť... A záujemcovia nech sa mi s krátkym popisom ako by si spoluprácu predstavovali, ozvú na mail:
m.l.morriardy@centrum.sk

2. No. To by bolo. A teraz... :D S kamarátkami skautkami sme založili (fajn, ja som založila a ich k tomu surovo dokopala) jedno fórum že yontalcaron.slovakforum.net kde rozbiehame malú fantasy RPG. Takže čo tým chcel autor povedať? Alá, kto má chuť a čas, je vrelo vítaný ;)

3. Kde bolo tam bolo, žil jeden starý mnich, který velice rád rybařil u blízkeho břehu tamějšího rybníku. Před pár dny, ako tam tak seděl, náhle se postavil a vydal se hledat svého ztraceného bratra, kterého už od svých patnácti neviděl. Ale když tu náhle uviděl, nedaleko před sebou velkou a zákeřnou bestii, jinak známou ako padré Juraj.Rychle sa skryl za nejbližší strom a přikrčil se, jak nechcel aby ho zbadal. Uvědomil si že teraz mal byť kdekoli, jen ne tu."Dominik!" ozvalo se za ním. "Ako se opovažuješ být tak drzí!Chvíli se nic nedělo,když se tu objevil on. Pak ta bestie udělala úšklebek, zvěstující na rozměry veliké rozhořčení a vydala se za mnichem, který se zmohl jen na několik málo přerušovaných výkřiků. Naštěstí v tom se znenadání ozval zvuk, jemu známý, jako nesnesitelný kostolný zvon. Hlásal pravé poludnie čo znamenalo že už vedel čo urobil. Vlastne neurobil. Tak trochu prepásol obednú modlidbu. To bol dôvod, prečo bol hlavný predstavený tak veľmi nahnevaný. Výborne lenže čo teraz? Vtom dostal jedinečný nápad - Bude utekať. Neváhá ani sekundu a s odhodláním se rozběhl k horám vysokým.Cesta byla dlouhá a vedla kolem malé vesnice, se zdánlivě malým prostorem pro koně, kteří by tudy mohli projíždět.
Nejdříve se mnich rozhodl vstoupit do hostince, stojící kus od hlavní cesty. Jakmile vošiel dovnitř, udrel do velikého mekého sulcovitého brucha.
Ozval se nechutný skřípot, ako keď přejedete staré parkety rezavým řetězem. To se nelíbilo té Bestii, která mezitím sledovala, jak jí mnich utíká a rozohdla se pronásledovat ho až ke dveřím této hospůdky. Otevřela je a vybafla na něj. Mnich se ulekl a jak zařval, všichni v okolí se rozprchli a schovali se za balvany. Hostinský vytáhl mačetu a sekyru a ohnal se po mnichovi. Ten však uskočil a popadl pohrabáč, který ležel pohodený v koutě a statočne se vrhl do obrany. Mezitím se přikradl zo zadu neznámý opilec a klopýtl tak, že nechtiac vrazil do príšery, ktorá se chystala ochutnat právě

Chcete vedieť, čo bude ďalej? Áno? Aj ja! Tak okamžite klik TU a zapojiť sa, lebo sa nahnevám!

Barbra Storm - Pod drobnohľadom paparazov

Tue, 27 Mar 2012 15:12:55 +0200

·Ako sa cítiš? Pompézně
Si pripravená? Jasnačka
Si šťastná? Ou yeah!
Fajn nejaké posledné želanie pred smrťou? Nakrmte mi rybičky.

1. Na úvod:
Koľko je hodín? Hodně :DD
Kde si? Doma
Čo robíš? Jeden stupidní.....chci říct úžasný :-D
Čo sa chystáš? Spááát
Na čo čakáš? Až naprší a uschne
Čo chceš? Všechno
Čo nechceš? Nic

2. A ideme na to…
Tvoje nicky a prezývky: Baruš, Storm, BíBí
Meno, priezvysko: Baruna
Krajina pôvodu: Česko
Miesto pobytu: Klatovy
Dátum výroby: 1993
Povolanie: studentka / pisálek
Veľkosť: malá
Obsah: nic moc :D
Vlasy: ohnivé
Oči: zelené
Postava: malá
Vierovyznanie: JEDI! :D
Politické názory: Vyhoďte je z oken!
Pravák alebo ľavák? Jak na co :D
Byť či nebyť? Byt či dům :-D To je oč tu běží
Počet zubov: 32 :D Ne že bych je počítala :D
Veľkosť topánky: 38
Hlavný charakterový rys: agresee :DD
Domáce zvieratko: Pes Barney :D
V koľkých jazykoch vieš poslať do prdele? Rusky, slovensky, česky, německy, anglicky
Obľúbené módne doplnky (okuliare, strojček, tatoo, piercing, jazvy, zamienka, chýbajúce končatiny):tattoo, sluneční brýle, náhrdelníky, náušnice, klobouky, čelenky, hodinky, kytky do vlasů :-D

3. Obľúbené…/prípadne ak, tak za tým nenávidené
Knižný žáner: fantasy, detektivky, historické
Kniha: My děti ze stanice Zoo
Postava: slečna Marplová :-D
Spisovateľ: Agatha Christie, J.K. Rowling
Filmový žáner: všechno možný :)
Seriál: The Secret Circle, The Tudors
Anime: nemám :D
Animák: Pokemon..všechny chytit máš oujéééé :D Šmoulové :D
Komix: Šmoulové :-D
Manga: Pokemon :D
Rozprávka: O Popelce -klasika
Kreslená postavička: Krteček
Animovaná postavička: Šmoulinka
Filmový hrdina: BATMAN! :D:D
Film: Králova řeč
Herec: Colin Firth
Herečka: různé
Režisér: Forman
Hudobný žáner: od Nightwish po Mozarta
Pesnička: Queen Too much love will kill you
Skupina: QUEEN, The Beatles
Spevák: Justin Bíbřík...ne kecam..:-D Freddie :)
Speváčka: Lucka Bílá, Tarja, Hayley Williams
Skladateľ: Mozartíček, Vivaldíček, Béďa Šlehačka atak dáále :-)
Maliar: mazalové jeden jako druhej :D Až na toho Leonarda
Ročné obdobie: zima
Mesiac: prosinec :D
Deň: 17...12..haha :D
Hodina: nějaká pozdní
Počasie: teplý déšť :D
Miesto: postel :)
Mesto: KT
Krajina: česká...ta je tak hezká, tak hezká :D
Činnosť: psaní, zpívání, čtení, JEZENÍ, SPANÍ
Farba: fialová
Jedlo: pizza, čínské nudle :-)
Nápoj: kofola :-D A melounová vodka! ACH!
Sladkosť:šokoláte...tiramisu
Ovocie: banán!
Zelenina: rajče
Vôňa: Playboy, Avril Lavigne
Číslo: 9
Element: oheň
Kameň: nemám :D
Rastlina: gerbera
Zviera: kočkodlak :D
Vec: diář
Hračka: Bárbínka od Matel
Hra: Activity...a na mobilu FRUIT NINJA! :DD
Šport: je únavný no :D
Auto: na čtyři kola a na vodu, aby jezdilo :D
Darček: knížka
Webová stránka: votocvohoz :-D
Človek: JÁ...ne kecam. Nevím...
Slovo: bazzinga!
Veta: To se vsákne.
Značka: Londsdale

·4. Charakteristika
Popíš sa piatimi slovami: naprosto prdlej smějící se psychopat
A teraz podrobnejšie. Jsem nenormální holka, co je pro každou srandu. Nemám ráda lži, přetvářku a podvádění. Víc vám neřeknu, je to tajemství :D

Kromě toho, že mě baví psát, číst, zpívat, tancovat, nakupovat a koukat na filmy a seriály ;)
Si - Úprimná? Většinou až moc :-D
Sebavedomá? Ani náhodou ..:-D
Dobrá? Co je být dobrá? :-D
Zlá? THE BITCH!
Priateľská? Jak ke komu...
Uzavrená? Podle toho v jaký situaci ;)
Samostatná? Ano..
Sebecká? Ano, pokud je to nutné ;)
Agresívna? No to rozhodně
Tvrdá? Jako ocel! :D
Jemná? Princezna? Ani nápad..
Milá? Jak kdy :D

5. Veríš v:
Seba : Ne...
Boha: ve vyšší moc jo...
Zázraky : Ano
Lásku na prvý pohľad: Ne..;)
Mágiu a kúzla: Částečně ;)
UFO : Ne :)
Koniec světa v 2012-om?: Ne, Mayům prostě došly kameny :D
Paralelné vesmíry: Spíš aaano
Že to v živote dotiahneš na celebritu? Co já vím :-)

6. Budúcnosť
Kde vydíš seba za 10 rokov? Daleko :D
Čo budeš robiť na dôchodku? Buzerovat všechny mladý :-D
Aké povolanie by si chcela vykonávať? Muzikálová herečka a zpěvačka, spisovatelka, učitelka zpěvu :-D
Kde by si chcela žiť? V nějakém pěkném domku na okraji Prahy
Koľko plánuješ mať detí? Ani nevím, zda chci děti...
Jako si predstavuješ svojho vyvoleného? (slohová práca na 50-80 slov)

· Někdo kdo mě dokáže zkrotit, usměrnit moji panovačnost, dokáže mne přinutit, abych za ním já šla jako pejsek :-)

Na vzhledu moc nezáleží, ale když už tak: vysoký, svalnatý (ne zase moc), upřímné a hluboké oči, smyslné rty a havraní vlasy..:-) A nejhlavnější ten nejdokonalejší úsměv. A aby mě měl rád, takovou jaká jsem. Nestyděl se za mě před kamarády a rodinou. A hlavně aby mě podporoval v mých snech a nechtěl, abych se kvůli němu měnila.

7. Vyber si (and why?)
Deň-Noc...den
Biela-Čierna..černá
Rúžová-Modrá žůžová
Matematika-Čeština...haha z matiky 4 z Čj 2..co si asi tak vyberu :D
Leto-Zima...zima je zima je zima je krutá! :D
Čokoláda-Lizatko...čokoláda na nervy, lízátko na spravení chuti :D
Cola-Sprite...houba a střik :D
Žuvačka-Zmrzlina...žvýkačková zmrzlina? :D
Alkohol-Cigarety...nebudu odpovídat :D:D:D:D
Damon -Stefan ...nějakej čokl, co je oba zakousne :D
Edward -Jackob....Edík Kulenů :D
Krtko-Včielka Mája...Máme jí co závidět? Výšku z které vidí svět! :D
Timothy-Steve......Timothy ;)
Drak-Jednorožec...drak
Veda-Fantázia...fantastická věda?
Mačka-Pes...kočkodlak :D
Ryba-Vták...ryba na talíři :D
Rodina-Priatelia..oboje
Priateľsto-Láska...přátelství. TO je na celý život.
Romantika-Sex...on the beach? :D Ne nebudu za nymfomanku. Neodpovídám :D
Oči-Ústa...oči
Optimista-Realista...optimistický realista
Realista-Pesimista...pesimistický realista
Kniha-PC..kniha
Kaktus-Ruža..píchá oboje
Fudbal-Hokej...všude jsou to vylízaný mača :D

8. Teraz napíš...
Niečo, čo na sebe naozaj neznášaš: téměř všechno
Niečo, čo sa ti na sebe páči: že umím snad trochu psát
Na čo práve myslíš: že bych měla jít chrápat :D
Čo ti lezie na nervy : hodně věcí...
Čo nemáš rada: lži, faleš a nejistotu.
Čo miluješ: všechno dobré :D
Tvoje najväčšie tajemstvo? Nemyju si nohy! :D:D:D:D:D

Tak aspoň heslo na účet: J-E-S-T-L-I-N-E-N-E-C-H-Á-Š-T-Ě-C-H-S-T-U-P-I-D-N-Í-C-H-O-T-Á-Z-E-K-T-A-K-S-I-T-Ě-N-A-J-D-U-!-
Tvoje závislosti: jídlo, spánek, psaní, hudba, móda, zpívání, tancování, čtení, filmy, seirály
Tvoje záľuby a hobby: psaní, hudba, klavír, zpěv
Čo by sme o tebe mali vedieť: Že se nikdy nevzdávám!
Čo by o tebe nikto nemal vedieť: Že jsem mrcha :D
Akým superhrdinom by si chcela byť a prečo? Wonder woman..prej je dobrá :D
Aké je tvoje životné motto? Raději prosit o odpuštění než o svolení.
Stretneš zlatú rybičku, ktorá ti splní tri priania. Aké by to boli? Budu miliardářka, splní se mi všechny sny a DIOR BRÝLE PRO všechny! :D
Čo za 5 vecí, by si si za sebou vzala na opustný ostrov? Propisku, hooodně sešitů, jídlo, postel, mobil
Čo by si urobila s piatimi miliardami eur? Rozfufrovala je :D
Čo je najdôležitejšie v tvojom živote? Lidi okolo a moje psaní, hudba...
Si na WC a dôjde ti toaleťák. Čo urobíš? Šáhnu pro něj do skříňky vedle..:-D
Čo sa ti vybaví ako prvé, keď ráno vstaneš? Doprdele zase škola...
Kdeby si bola slovo, bola by si : prdel! :D
Aká by bola jedna vec ktorú by si chcela zmeniť na svojom živote? Nevím :-)
Piješ? Někdy jako duha! :D
Fajčíš? " Jak co a jak koho!" :D:D:D
Fetuješ? Jooo sjíždim se na hašiši! :D:D Dyt to neumim ani vyslovit :D
Športuješ? Jo ve snech :D
Obľúbený predmet v škole: dějepis, angličtina, ruština
Najneobľúbenejší predmet v škole: matika!
Celkovo tvoj názor na školu: Hoďte tam někdo bombu!
Kedy ráno vstávaš? Brzo :D
Kedy chodievaš spať? Pozdě :D

Na záver:
Si rada že je koniec?:
Ako veľmi ma nemáš v túto chvíľu rada?
Nejaké doplňujúce informácie?:
Koľko je hodín?:
No tak fajn... Ďakujem za rozhovor, teším sa na budúce

Domáca úloha...

Sun, 25 Mar 2012 11:49:06 +0200

Zdravím. Tak nejak pomali zisťujem, že to tu pomali no iste upadá... Veľmi chabým pokusom sa teraz pokúsim vrátiť všetko do starých koľají= a hodiť tu vrámci nedele nejaké to písané slovo. Ale prosím, berte to S REZERVOU. Je to domáca úloha zo slovenčiny, spáchaná za pol hodiny a ja momentálne nemám chuť ani náladu to nejako upravovať do normálnejšej podoby. Zverejňujem tu teda názornú ukážku, ako to vyzerá, keď moju fantáziu zvezujú podmienky ako a)písanie v "starom" knižnom šýle, b)hlavný protagonista musí byť "človek z hôr" ktorý sa dostane do rozporu s mestom, c) boj dobra zo zlom d) motýv rozprávky d)množstvo umeleckých prostriedkov a opisov d)zložité myšlienkové pochody postáv. Keď si dáte dve a dve dokopy, cieľom bolo napísať krátke dielo lyrizovanej poézie. Fajn. To by som zvládla. Ja napíšem všetko, aj pobožný text (a to som ateista), ale keď mi niekto PRESNE zadá čo mám robiť, dopadne to asi takto: kochajte a smejte sa.
(jediné, čo sa mi na tom FAKT páči je koniec. toť vsio. inak sa hanbím ako pes... ale aj tak by ma zaujímalo, ako by ste ma oznámkovali vy. pretože moja učiteľka... no, to poviem až keď budú nejaké ohlasy ;)

VSTUP LEN NA VLASTNE NEBEZPEČIE

Čas sa vznášal nad bezstarostným horským krajom. Jeho hrdzavé krídelká, neúprosne odtikávajúce sekundu po sekunde, šelestili v rezkom jarnom vánku, ktorý ich posolstvo prichádzajúceho rána zo všetkou prináležiacou krásou, pompou a gráciou podával ďalej.

Esteru prebudilo do nového dňa svetlo, prebíjajúce sa do chalúpky skrz štrbinky medzi doskami. Zasvietilo jej priamo do tváre, láskyplne pohladilo po kučeravých vláskoch, jemným bozkom vhrnulo zdravú červeň do líc a vykúzlilo na detských perách radostný úsmev.
"No čo, už si hore princeznička?" Ozvala sa odvedľa, od pece, stará mať. Spoza huňatej prikrývky rozloženej v na zemi vykukla strapatá hlava sotva desaťročného dievčatka- a za spokojného pradenia, pri ktorom sa celá skrúcala a vykrúcala tak, že by nejedna mačka zbledla závysťou, prikývla. "Tak sa toľko nevyvaľuj a hybaj mi pomôcť. Pôjdeme do mesta na jarmok."

Malej nebolo treba dva razy opakovať, rezko vyskočila na nohy a chalúpku naplnil nadšený výskot, keď sa po nej roztancovala sťa zrniečka prachu."Aj ja? Aj ja môžem?" Jasala.
Baba neodpovedala, len čo rozjarenej ratolesti prikázala chytro zabaliť mastičky a bylinky z komôrky. Starej bylinkárke nebolo tak do spevu, ako Estere, mala totiž o malú strach. Vedela totiž, že Estera je ešte len dieťa, mladé a milé, ale hlúpučké a bezbranné. Ešte nedokáže rozpoznať dobré od zlého, jej úprimné srdiečko nepozná lož a dobré vychovanie nevie rozoznať faloš. V meste za hradbami číha na jej nevinnosť veľa nástrah...

Ale zasa... Dokedy ju tu môže držať ako vtáčika v zlatej klietke? Ako dlho ešte bude mať právo rozhodovať za ňu, čo je správne a čo nie? Čochvíľa malá nadobudne svoj rozum a postavý sa na zadné. A vôbec, ktovie koľko málo jej samotnej bude trvať, kým sa pominie. Čo si potom Estera chúďa bože, už raz rodinou odvrhnutá, sama na tomto svete počne?

Nie. Hoci to babe to príde za ťažko, musí malej zverenkyni ukázať pravdu. Skutočný obraz, ako to na tomto biednom kuse zeme chodí. Pod ťarchou pochmúrnych myšlienok sa jej objavila na ustarostenom čele ďalšia vráska nespokojnosti a smutný povzdych ktorý mal vypľuť z jej nútra všetko mrzuté, naopak, na duši len priťažil.

Chytila teda dievčinu za útlu ručičku a pevne ju stisla. Ona ju nepustí, ona ju ochráni. Pretože toto púpätko z ktorého už čochvíľa vzkvitne čarokrásny kvet, je pre ňu všetkým. Starobou zoslabeným, kalným pohľadom sa pozrie na mladú učeníčku bylinkárskeho remesla a kútiky úst sa jej mimovoľne zvlnia v nebadanom úsmeve. To radosť sršiaca z každého kúsku Esterinho útleho telíčka, nakazila aj ju samotnú. Nedočkavosť uveznená v smaragdovo zelených kukadlách sa ktovie ako preniesla aj na babu- veď konieckoncov, od jej poslednej návštevy mesta sa tých páru rôčkov už dávno presypalo.

Nadšenie kypelo a bublalo v Estere čoraz viac. Každý krok, ktorý spravila blyžšie k novému, nepoznanému, ju nadnášal do nebeských výšin. Šikovne sa prepletala medzi stromami, raz sem, raz tam, z plých pľúc vdychovala sladkastú vôňu orgovánu a bosými nohami čerila moria trávy, tancujúce jarný tanec mladosti. Hlasom zlatého slávika si pospevovala veselú melódiu na nápev listov šelestiacich vo vánku, omámená nevýdaným pocitom volnosti sa nechala unášať vlnami vzduchu čoraz ďalej a ďalej od zákutí, kde sa kedy najďalej bola doteraz dostala. Bežala dolu kopcom s vetrom o preteky, lozila po skalách s ľahkosťou kamzíka, vôbec nedbajúc na to, koľko času a námahy ju to stálo. Estera teraz žila svoj sen a to ju napĺňalo vlnou energie, akú ešte nepocítila. Mesto. Už mu ide v ústrety! Tak veľmi sa nevedela dočkať novej krajiny, plnej statočných princov na bielich tátošoch, v žiarivých lesklých brneniach cválajúcich na pomoc princeznám v núdzi...

Slnko značilo že bolo len krátko popoludní, keď dve bylinkárky vystúpili z borovicového lesíka a ocitli v tieni mohutných hradieb, hrdo sa týčiacich k azúrovomodrej oblohe ako podporné trámy samotných nebies. Pohľad na nedobytné múry, schovavajúce v mohutnom náručí nový svet, vyrazil Estere dych. Omámene, ako v mrákotách čuchtala vedľa baby, a s očami do korán, udivene hltala všetko doposiaľ nevídané. Nepovšimnuté prešli nestráženou bočnou bránou... A tam, za ňou, sa Esterine najtajnejšie nádeje, už po pár krokoch rozplynuli v prach.

Odplavili ich pramienky moču a splašiek, stekajúce popri polozrúcaných domoch dolu ulicou. Odfúkol ju ťažký smradľavý dym z komínov, pochovala vyťažená tvrdá kamenistá zem, bez štipky zelene. Kontrast medzi skutočnosťou a jej predstavami ju úplne ochromil. V tichosti sa vyrovnávala s podkanmi väčšími sťa novorodenec, ktoré ako armáda skazy nedotknuteľne lozili po všetkom od striech až po chodníky, a ťažko znášala pohľady zatrpknutých obyvateľov. Zbiedačené, na smrť vychudnuté a neprirodzene biele postavy odeté v dotrhaných zatuchnutých handrách, ktoré stíchli a ustrnuly v pohybe vždy, keď ich uvideli. Ich vražedné pohľady plné nenávisti a hnevu bylinkárky prebodávali z každej strany, šuškanie jasne pretínali nadávky a štipľavé poznámky na ich osoby svrbeli obe nielen na duši, ale aj na koži.

Estera sa striasla, bojazlivo sa skryla za suknicu starej baby. Tá zostala zrazu stáť, pretože jej cestu zahatil muž. Teda to, čo kedysi mohlo bývať človekom. To, u čoho zostali už len kusy sadla nešikovne skryté za dotrhaným čipkovaným oblečením a smrad, ktorý prehlušoval aj puch kravských lajen na zemy.

Stará bylinkárka, vediac k čomu sa schyľuje, pustila drobnú ručičku učenníčky a pošepla, nech utečie. Bolestivo ju šťuchla do rebier keď nechcela a popohnala dieťa do davu.

Obéznemu mužovy horeli oči pekelnými ohňami a pre chrapľavý kašeľ ktorý sužoval každé jeho slovo mu nebolo poriadne rozumieť, no i tak sa nevzdával, stál uprosterd masy bezduchých tiel, rozhadzoval rukami, krivými a trasľavými prstami osočoval starú babu a dával jej za vinu chorobu, ktorá postihla toto mesto. Nákazu, na ktorú sa tu umieralo, hádzal na ramená zákínadiel čarodejnice z domčeka na Stračej nôžke. A dav divákov súhlasil.

"Počkajte!" Vybehla malá Estera a postavila pred strú mať, ktorá vedela, že svetu svoju nevinu nijak nevyhovorí, a zmierená z osudom čakala na svoj koniec. "Ja vám pomôžem!" Zaštebotala hláskom, ktorý neúctivé pohľady ľudí razom zmenili na nedôverčivé. Malé decko že má zachrániť ich životy?! Nepredstaviteľné... A kto je to vlastne? Rumázgal dav.

No Estera vedela čo robí. Hoc jej ešte mlieko tieklo po brade, bylinkárka ju veľa naučila. Tak ukázala na dve richtárovie deti, ktorých minúty sa ešte pred chvíľou zdali jasne spočítané. Teraz sa ale spokojne, za hlasného smiechu naháňali medzi ľuďmi, a ich život bol znova gombička. Kráľ neveriac vlastným očiam pozorne počúval, čo mu pehaté dievčatko hovorí. S posvätnou úsctou bral od nej do rúk červenú bylinu a presne podľa jej slov prikázal ostaným, aby ju v okolitom lese natrhali, uvarili a odvar ako čaj pili tri krát do dňa.

A zataľčo kráľ podával poddaným zvesti o novej nádeji, Estera podišla k babke, zobrala ju za ruku, aby nepovšimnuté odkráčali späť do svojej chalúpky. Mesto sa tak raz a navždy zbavilo čiernej pliagy, a oni dve, sa už doň nikdy viac nevrátili. Ako čas ďalej plynul a plinul, utiekali dni za dňami, roky za rokmy...

"A ono to je tak, viete. I storočia plynú, i doba sa mení a nám zostávajú len spomienky, ktoré sa stanú legendami. Legendy potom prejdú v rozprávky, a aj tie, postupne, pomali, upadnú v zabudnutie. Stratia sa vo víre povedaného rovnako, ako sa vo vetre navždy rozplynulo meno Estery, malej bylinkárky, ktorá zachránila naše mesto." Stará rozprávačka doplietla niť príbehu a zmĺkla. Zo zakalenými očami, vlhnúcimi pod ťarchou spomienok neprítomne zostala pozerať do pukotajúceho ohníka, zatiaľčo hŕstka detí okolo nej ostala očarene, s otvorenou pusou hltať posledné dozvuky tých tichých slabík. A potom, ako keď niekto mávne prútikom, čaro rozprávky stratilo nad ich mysľami svoju moc, a oni sa ako všetko malé a nevinné, s bezstarostným smiechom roztrúsili po miestnosti, aby žili svoje vlastné príbehy.

Key

Fri, 23 Mar 2012 18:46:00 +0100

Opäť foto... S otázkou: Baví vás to? Mám pridávať ďalej?
(ja viem že tie písmená sú vrcholne nechutné ale to je len vrámci ochrany. originál nájdete na devianarte ;)

Key

Svetlo v tme...

Thu, 22 Mar 2012 07:00:00 +0100

N-E-K-O-P-I-R-O-V-A-Ť !!!

Spadá pod autorské práva majiteľa blogu.

Viete čo som sa včera dozvedela ??? ŽE NA NARODENINY DOSTANEM ZRKADLOVKU !!! Seriózne, poriadny fotoaparát, ktorý mi splní kažé prianie... Cháááápete tooooo ??? Osemsto ečiek čudu. Ale... No... Proste... Už to nebude viac trápenie sa s mojím Šrtíkom! Budem mať skutočné Zlatíčko!!! Splní sa mi životný sen! Aaaaa!!! Už aby bola nedeľa !!!

SVETLO V TME

Color beauty

Wed, 21 Mar 2012 07:00:00 +0100

N-E-K-O-P-I-R-O-V-A-Ť !!!

Spadá pod autorské práva majiteľa blogu.

Upravené minimálne- Iba ten čierny odtieň a zaostrenie.

Color beauty

Sweet Purple

Tue, 20 Mar 2012 07:00:00 +0100

N-E-K-O-P-I-R-O-V-A-Ť !!!

Spadá pod autorské práva majiteľa blogu.

SWEET PURPLE

Takže, ďalšie dielo... Fotené už dávnejšie, nie nevyšiľujte že u nás už stromy kvitnú :D Ešte od toho majú hooodne ďaleko =D Vrámci možností rúžovú veľmi nemusím, ale tátofotka sa mi celkom páči. Čo vy na ňu? =)

Moja NOVÁ dýka

Sun, 18 Mar 2012 20:51:53 +0100

N-E-K-O-P-I-R-O-V-A-Ť !!!

Spadá pod autorské práva majiteľa blogu.

Takže. Napísané po dosť náročnom výkende nič nie je = takže prechádzam opäť na núdzový režim a to pridávanei fotiek.

Ako viete, či už sa poznáme osobne alebo iba cez rubriku o autorke, mojím koníčkom je historický šerm. A keďže o pár dní budem sláviť sladkých osemnásť (áno, výsledky ankety ma naozaj pobavili :D), trojica úplne skvelých ľudí sa ich rozhodla osláviť to trochu skôr. A viete čo spravili ??? Ha ha ha? Neviete! No tak ja vám to radšej ukážem, pretože tu mi slová nestačia...

Áno, oni mi kúpily dýku. Úplne prekrásnu dýku !!! Čo pre mňa môže byť krajšie ako nová zbraň? Fakt len málo vecí. Takže keďže už máme opäť tú pasáž fotiek, začneme s mojím novým zlatíčkom nie? :-)

1. Jaaa... =D Fotila som sa sama takže to nie je nič moc ale no tak! Som si nemohla pomôcť ;)

2. Originál

3. Upravené

Lay na "objednávku" pre "Shepparda"

Sun, 18 Mar 2012 11:06:47 +0100

Zdravím ;)
Ako ste si určite všimli, je nedeľa a ono nepribudol žiaden zmyslupný článok. Má to za príčinu hlavne škola, kde máme teraz "skúškové" obdobie a ja proste nestíham. Čítať, písať, komentovať... Prepáčte. Vážne prepáčte. Ja... Za to vážne nemôžem. Dúfam, že tento týždeň je posledný taký ten bláznivý, a potom, po oslave sa to snáď všetko vráti do normálu.
Dovtedy mi nezostáva nič iné, iba pridávať grafiku a fotky.
Takže... Ďašlí môj chorobomyseľný výtvor, tento krát pre blog pisalek-sheppard.blog.cz. Autor si obrázok záhlavia vopred vybral, čiže ja som iba dotvorila to ostatné. :-)
BECCA a LILLY... Dúfam že nebude vadiť ak tie laye budú až cez ďalší výkend... Ja naozaj nestíham =(

LAUREN - prpáč prepáč prepáč, ten rozhovor... Jasné, ja na to stále myslím ale predsa len to nie je len tak a ja by som to nerada odflákla, takže... Ten mail tio pošlem o týždeň hm? =)

OSTŘI MOCI - pod drobnohľadom paparazzov

Sat, 17 Mar 2012 07:00:00 +0100

Wualá! Konečne, po dlhej dobe, druhá časť, v ktorej zahrabneme hlboko do autorkinho súkromia...

1. Na úvod:
Koľko je hodín? 19:38
Kde si? Doma
Čo robíš? Sleduju jak mí spolužáci na lyžáku rappovali
Čo sa chystáš? Dát si první kafe v tomto týdnu
Na čo čakáš? Na den, kdy se nošení obleků stane povinností
Čo chceš? Kožené rukavice
Čo nechceš? Cokoli růžového v rádiusu dvou kilometrů

2. A ideme na to…
Tvoje nicky a prezývky: Alva
Meno, priezvysko: Iva Kratochvílová
Krajina pôvodu: Česká Republika
Miesto pobytu: Straník
Dátum výroby: 25.4. 96
Povolanie: Studentka
Veľkosť: kolem 178
Obsah: kolem 56
Vlasy: Tmavě hnědé
Oči: Tmavě hnědé
Postava: Asi průměr
Vierovyznanie: Ateista
Politické názory: Radši žádné
Pravák alebo ľavák? Pravák
Byť či nebyť? Nebýt
Počet zubov: Ještě jsem je nepočítala
Veľkosť topánky: 40
Hlavný charakterový rys: Věšinu času protivná
Domáce zvieratko: Notebook :)
V koľkých jazykoch vieš poslať do prdele? 6 (Fr, Aj, Čj, Sj, Rj, Špj)
Obľúbené módne doplnky (okuliare, strojček, tatoo, piercing, jazvy, zamienka, chýbajúce končatiny):

3. Obľúbené…/prípadne ak, tak za tým nenávidené
Knižný žáner: Sci-Fi, Fantasy, Krimi / Romány o koních
Kniha: Headhunters, Obchodník se smrtí...a mnoho dalších / Dívky v sedlech apod.
Postava: Jakýkoliv zloduch nebo záporák / Ufňukané rádoby hlavní hrdinky
Spisovateľ: Rowling, Tolkien, Nesbo, Boccaccio...
Filmový žáner: Sci-Fi, Fantasy, Krimi, Historické / Romantické filmy
Seriál: HIMYM, Big Bang, Game Of Thrones...
Anime: Pokemon??
Animák: Nemám
Komix: 30 dní dlouhá noc
Manga: Nemám
Rozprávka: Nemám
Kreslená postavička: Garfield
Animovaná postavička: Garfield
Filmový hrdina: Nemám
Film: Anonymous, Obraz D. Graye, The King's Speech...
Herec: Těch je až moc, ale Jeremy Irons, z těch starších a z mladší generace Alex Skarsgard
Herečka: Nemám
Režisér: Nemám
Hudobný žáner: Altern Rock
Pesnička: Nevyberu si
Skupina: PAT!D, MUSE, Fall Out Boy, Radiohead...
Spevák: Nevyberu si
Speváčka: Nemám
Skladateľ: Bach, Debussy, možná Haydn
Maliar: DaVinci, Tizian ...asi
Ročné obdobie: Jaro, Podzim
Mesiac: Říjen
Deň: Pátek
Hodina: 22:00
Počasie: Lehce zataženo
Miesto: Severní Evropa
Mesto: Stockholm, Londýn
Krajina: VB, USA, Švédsko
Činnosť: Čtení, chatování
Farba: Černá
Jedlo: Lasagne
Nápoj: Kafe
Sladkosť: ehm...Tobleronne
Ovocie: Meloun
Zelenina: Mrkev, je to zelenina??
Vôňa: Nemám
Číslo: 8
Element: Země
Kameň: Magnetit
Rastlina: Nemám
Zviera: Nemám
Vec: Telefon
Hračka: Netbook
Hra: Nemám
Šport: Nemám
Auto: BMW, Audi, Volvo, a hodně dalších...
Darček: Jakákoliv elektronika
Webová stránka: Goodreads, abych nikoho neurazila :)
Človek: Já
Slovo: Hm?
Veta: A sakra.... který debil?
Značka: NOKIA

4. Charakteristika
Popíš sa piatimi slovami: Realista, Cynik, Čtenář, Úchyl, Člověk
A teraz podrobnejšie.
Si - Úprimná? Ano
Sebavedomá? Jak kdy
Dobrá? Ne
Zlá? Ano
Priateľská? Ani ne
Uzavrená? Podle ostatních
Samostatná? Ano
Sebecká? Velmi
Agresívna? Záleží na BIU
Tvrdá? Radši mlčím...
Jemná? Ne
Milá? Když po někom něco chci

5. Veríš v:
Seba : Většinou
Boha: Ne
Zázraky : Ne
Lásku na prvý pohľad: Ne
Mágiu a kúzla: Nejspíš
UFO : Proč ne?
Koniec světa v 2012-om?: Ne
Paralelné vesmíry: Ano
Že to v živote dotiahneš na celebritu? NE, to tak!

6. Budúcnosť
Kde vydíš seba za 10 rokov? V minimalistickém bytě a na pracovní pozici s velkým příjmem
Čo budeš robiť na dôchodku? Nic, k tomu to je ne?
Aké povolanie by si chcela vykonávať? Ekonom
Kde by si chcela žiť? V Anglii
Koľko plánuješ mať detí? Žádné
Jako si predstavuješ svojho vyvoleného? Člověk, muž, že.. s trochou inteligentu, trochu reprezentativním vzhledem, nějakými ambicemi, kritickým pohledem na svět kolem, zálibou v hudbě a kultuře celkově. Měl by být vysoký, pravděpodobně s krátkými vlasy a nemělo by mu vadit nosit oblek, hrát squash nebo diskutovat o novinkách. Měl by mít vlastní názor, velké konto, pěkné auto, prostorný byt a lásku k cestování.

7. Vyber si (and why?)
Deň-Noc Noc
Biela-Čierna Černá
Rúžová-Modrá Modrá
Matematika-Čeština Čeština
Leto-Zima Zima
Čokoláda-Lizatko Lízátko
Cola-Sprite Cola
Žuvačka-Zmrzlina Žvýkačka
Alkohol-Cigarety Alkohol
Damon -Stefan Damon
Edward -Jackob Edward
Krtko-Včielka Mája Včelka Mája
Timothy-Steve FAKT??...hmm zdržuju se hlasování
Drak-Jednorožec Drak
Veda-Fantázia Fantazie většinou
Mačka-Pes Kočka
Ryba-Vták Pták
Rodina-Priatelia Přátelé
Priateľsto-Láska Přátelství
Romantika-Sex Tak Romantika fakt ne...
Oči-Ústa Oči
Optimista-Realista Realista
Realista-Pesimista Realista
Kniha-PC Oboje
Kaktus-Ruža Kaktus
Fudbal-Hokej Fotbal

8. Teraz napíš...
Niečo, čo na sebe naozaj neznášaš Toho je...
Niečo, čo sa ti na sebe páči To, že jsem ještě pořád naživu a už mi nehráblo
Na čo práve myslíš: Na můj dnešní hrnek kafe, který mě čeká v kuchyni a na zítřejší nákupy
Čo ti lezie na nervy : Momentálně... nadměrně aktivní učitelé
Čo nemáš rada: Většinu ostatních lidí, kromě pár výjimek
Čo miluješ: Sebe
Tvoje najväčšie tajemstvo? Někdy si myslím, že jsem v minulém životě musela být chlap
Tak aspoň heslo na účet: Část rodného čísla
Tvoje závislosti: Kafe, Počítač, Ebooky, Konverzace s Angličany
Tvoje záľuby a hobby: Čtení, Psaní, Kreslení...
Čo by sme o tebe mali vedieť: To. co byste považovali za nutné
Čo by o tebe nikto nemal vedieť: Cokoli, co se tady objevilo
Akým superhrdinom by si chcela byť a prečo? Nějakým neznámým, abych nemusela čelit tisku
Aké je tvoje životné motto? Nemám
Stretneš zlatú rybičku, ktorá ti splní tri priania. Aké by to boli? Tak jedno určitě další přání a zbylé dvě,... peníze a chlapa?
Čo za 5 vecí, by si si za sebou vzala na opustný ostrov? Mobil, Telefon, Solární nabíječku, Knížku, Zásoby na přežití
Čo by si urobila s piatimi miliardami eur? Asi nic, chtělo by to víc
Čo je najdôležitejšie v tvojom živote? Já
Si na WC a dôjde ti toaleťák. Čo urobíš? Začnu panikařit
Čo sa ti vybaví ako prvé, keď ráno vstaneš? Sakra, zase ráno
Kdeby si bola slovo, bola by si : Ultrakondenzátor :)
Aká by bola jedna vec ktorú by si chcela zmeniť na svojom živote? Nemám zdání
Piješ? Ano
Fajčíš? Ne
Fetuješ? Ne
Športuješ? Ne
Obľúbený predmet v škole: ITE
Najneobľúbenejší predmet v škole: Fránina
Celkovo tvoj názor na školu:
Kedy ráno vstávaš? přes týden ve 2:20, o víkendu v 7:10
Kedy chodievaš spať? ve 3:00 o víkendu, přes týden 10:30

Just C.V.O.K. House - Články

MALÁ VEĽKÁ ZMENA

Blog sa sťahuje.

PS: NUTNE HĽADÁM BETAREDERA !!!

Rozhovor s "V" Part II.

ROZHOVOR S "V"

YONTALCARON - NEW RPG

ČO BUDE?

Úsvit zabudnutia II. - Taká normálna rodinka IV.

Taká normálna rodinka IV.

PGM II - Nová nádej (3.)

II. KapitolaNOVÁ NÁDEJ

(3.)

FIREJUGGLING II. :)

Alebo - jeden z mojich nebezpečných koníčkov.

FIREJUGGLING I. :)

Alebo - jeden z mojich nebezpečných koníčkov.

Lay na objednávku pre Lilly

Irónia osudu I. - Home, sweet home

HOME, SWEET HOME.

VEĽKÁ BURZA spoluautorských poviedok

Barbra Storm - Pod drobnohľadom paparazov

Domáca úloha...

Key

Svetlo v tme...

SVETLO V TME

Color beauty

Color beauty

Sweet Purple

Moja NOVÁ dýka

Lay na "objednávku" pre "Shepparda"

OSTŘI MOCI - pod drobnohľadom paparazzov

II. Kapitola
NOVÁ NÁDEJ